Čas si dnes strážime najmä na displejoch, tradičné hodinárske remeslo preto pomaly vymiera.
Na Slovensku sa mu v súčasnosti venujú už len desiatky ľudí. V jednej nitrianskej dielni ho však odovzdávajú z generácie na generáciu.
Čas sa tu meria statočnou ručnou prácou. Otec a syn sa už roky venujú hodinárskemu remeslu, ktoré dnes patrí medzi tie najvzácnejšie.
Opravujú všetko – od starých vreckových hodiniek až po luxusné mechanické modely. Práve tie sú však najzložitejšie na opravu.
„Keď si ľudia kúpia drahé hodinky, na 99 percent sú mechanické a zložité. Tam treba hodinársku zručnosť a umenie. Dnes sa používajú také materiály, že to treba všetko nahradiť, keramika či silóny. Do budúcna, keď bude chcieť byť niekto hodinárom, tak musí byť veľmi šikovný,“ hovorí hodinár František Prešinský.
„Určite trpezlivosť treba mať pri tejto práci, nenechať sa rozčúliť a dať si načas,“ dopĺňa hodinár Adam Prešinský.
Tak ako autá, aj hodinky majú svoje luxusné verzie, ktoré o majiteľovi mnoho napovedia. Dá sa nimi veľa získať, ale aj stratiť.
„Keď niekto nosí drahé hodinky a stretne sa na nejakom pracovnom rokovaní, tak obchod je hneď uzatvorený a začne sa tykanie. V žiadnom prípade nesmie mať nikto fejk, lebo sa rušia všetky plusy,“ konštatuje František.
Hodinárske remeslo však na Slovensku pomaly vymiera. Aktívnych majstrov sú už len desiatky a mladí sa nemajú kde učiť, keďže u nás neexistuje žiadna škola, kde by sa dal tento odbor študovať.
„Už len vycestovať do zahraničia. V mojom prípade to bolo do Česka, do Jihlavy. Potom je možnosť mať zázemie, niekoho, kto vás vyučí,“ tvrdí Adam.
„Aj vo Švajčiarsku, keď sa niekto vyučí, tak hodinárom sa stane za 7-8 rokov, takže zručnosť je veľmi dôležitá. Trpezlivosť má každý, keď to zaplatia,“ pridáva sa František.
Aj preto je pokračovanie v rodine skôr výnimkou než pravidlom. Syn sa však rozhodol ísť v otcových šľapajach, hoci vie, že je to náročné a časovo zdĺhavé remeslo.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
