Paradajka, ktorá vydrží dlhšie čerstvá, ryža s vyšším obsahom vitamínov či kukurica, ktorú menej napádajú škodcovia. To, čo dnes vzniká úpravou génov, môže zajtra skončiť na našom tanieri. Hoci Slovensko také potraviny mať nechcelo a pri schvaľovaní nových pravidiel hlasovalo proti, v Bruseli zostalo v menšine.
Zasahovanie do génov rastlín sa začína vo veľkom. Európska únia vstupuje do nového veku. Nejde však o pridávanie nových génov, ale o upravovanie tých súčasných.
Slovensko bolo proti prijatiu nových pravidiel. Ostatné členské štáty nás však prehlasovali. Teraz ostáva posledná možnosť, ktorou je žaloba na Súdnom dvore Európskej únie.
Práve o to ministra žiadajú aktivisti. Na agrorezort prišli zástupcovia iniciatívy, ktorí to v boji proti novým GMO nevzdávajú ani po schválení pravidiel na európskej úrovni.
„Odovzdali sme ministerstvu právne analýzy, ktoré potvrdzujú, že táto nová regulácia je v rozpore s právom predbežnej opatrnosti Európskej únie,“ uviedol aktivista Samuel Matejíčka, koordinátor výzvy.
Šéf agrorezortu je dlhodobým odporcom nových GMO. Či Slovensko bude legislatívu žalovať, zatiaľ presne nepovedal. Obáva sa totiž prípadného neúspechu a škôd, ktoré z toho môžu vyplývať.
„Bavíme sa rádovo možno aj o miliónoch eur, ktoré by znášala Slovenská republika,“ tvrdí Richard Takáč.
Téma spája politikov naprieč spektrom. Nevidí sa len tak často, aby Smer, Hlas, Republika a Progresívne Slovensko hlasovali v europarlamente spolu. Bolo to tak práve v prípade nových pravidiel.
Politikom prekáža napríklad patentovanie používania surovín či nedostatočné označovanie pri niektorých kategóriách.
„Zostávajú pri nich patenty. To znamená, že poľnohospodári budú čeliť riziku, že nevedia, čo pestujú a môžu mať žaloby za to, že nelegálne pestujú niečo, o čom vôbec nevedia, že pestujú,“ hovorí Martin Hojsík, podpredseda Európskeho parlamentu (Progresívne Slovensko).
Nové pravidlá nadobudnú účinnosť už o niekoľko dní. Prvé geneticky upravené plodiny by sa na európskom trhu mohli objaviť o dva roky.
Najčastejšie geneticky modifikované plodiny sú bavlna, sója, kukurica či repka olejná.
Nie sú väčšie ani farebnejšie. Rozdiel sa skrýva v ich DNA. Vedci pri nich upravujú genetickú informáciu tak, aby maximalizovali efektivitu pestovania.
„Výskum začal v 70. rokoch, čiže nie je to nová vec. Z DNA sa vyberie určitý genóm, teda ako keby ste odstránili nejakú kocku zo stavebnice, alebo sa pridá. Tým pádom sa skladba genetického materiálu zmení,“ uviedol Jozef Bíreš, bývalý riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Vďaka vyššej odolnosti voči škodcom, by mohli pestovatelia znížiť postreky. Nižšie náklady by zas mohli stlačiť ceny.
Zároveň niektorým potravinám vedia vedci takýmto spôsobom pridať živiny. Napríklad pri zlatej ryži s betakaroténom vzniká vitamín A.
„Výrobca potravín je povinný uvádzať na etikete, že daná potravina obsahuje GMO, pokiaľ prekračuje 0,9 percenta. Už je len na spotrebiteľovi, či si takúto potravinu kúpi alebo nie,“ uvádza Bíreš.
Existujú aj rôzne obavy, že by sa geneticky modifikované rastliny mohli krížiť s voľne rastúcimi druhmi a preniesť na ne upravené gény, čo by mohlo ovplyvniť celé ekosystémy. Chýbajú tiež údaje o dlhodobých účinkoch.
„Pokiaľ je takýto výrobok na trhu, musí byť certifikovaný a musí prejsť všetkými laboratórnymi klinickými testami. Vtedy má spotrebiteľ záruku, že si môže kúpiť takýto výrobok,“ vraví odborník.
Ľudí na planéte pribúda, pôdy na pestovanie však nie, a preto je čoraz náročnejšie dopestovať jedlo pre celú planétu. Podľa Bíreša sa GMO potraviny stali vecou biznisu, ale v minulosti mali dopad aj na zdravie.
„Hormonálne disbalancie, reprodukčné problémy najmä u žien, imunitný systém, alergie. Prístup ku geneticky modifikovaným organizmom už je celkom iný, pretože pri niektorých je zdravotné riziko, tým pádom je aj Európska komisia viac opatrná,“ uzavrel.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
