Pri príležitosti 30. narodenín TV Markíza sme Braňovi Tomagovi ukázali zopár jeho reportáží z archívu. Pozrite sa, ako reagoval.
Branislav Tomaga patrí medzi najskúsenejších redaktorov Televízie Markíza. Diváci ho poznajú zo svojich obrazoviek nielen ako redaktora domácich udalostí, ale aj úsmevných živých vstupov zo zahraničia.
Počas svojej novinárskej kariéry vysielal z viacerých krízových oblastí vrátane Afganistanu, Iraku či Kosova a počas leta pravidelne prináša správy z Chorvátska.
Pri príležitosti 30. narodenín TV Markíza sme mu ukázali zopár jeho reportáží z archívu. Pozrite sa, ako reagoval.
Ty máš na konte množstvo legendárnych reportáží a jedna z najikonickejších je tá, kde si celý potretý bahnom. Koho to bol nápad?
Kameramanov. A to si ani neviete predstaviť, ako to bahno štípalo. Je to totiž peloid. Ten môžeš mať na sebe maximálne 30 minút. Ale kým som sa dostal do živého vysielania, pol hodina dávno prešla. Nebolo to nič príjemné.
Za reportáže „Markíza v Chorvátsku“ si získal chorvátske ocenenie Zlaté Pero. Ako si reagoval, keď si sa to dozvedel?
Chorvátsko je pre mňa krásna destinácia. Chodím tam pravidelne vyrábať sériu letných reportáží a je to pre mňa taká pracovná dovolenka, kde sa dokážem vždy poriadne vyblázniť.
Keď mi volali z chorvátskeho ministerstva, myslel som si, že si zo mňa niekto robí srandu. Neveril som tomu, ani keď sme tam prišli. Po príchode som zistil, že to vyhrá iba jeden z nominovaných.
Vtedy som sa trochu zľakol, lebo ja už som v redakcii povedal, že som to vyhral ja. Ale nakoniec sme to s kameramanom Mirom Žilkom naozaj vyhrali.
Jedna z tvojich prvých reportáží je z väznice z roku 2007. Pamätáš si ju?
Túto reportáž si dobre pamätám. Stala sa taká zvláštna vec. Pri nakrúcaní som tam stretol kamaráta, ktorý sedel v base. To bolo šialené.
Aj takéto príbehy sa môžu stať. Táto práca je aj o tom, že spoznáš veľa ľudí a potom na nich natrafíš hocikde.
Keď sme prezerali archív, v tvojich prvých reportážach si v obleku. Dnes už chodíš menej formálne. Čo sa zmenilo?
Zdá sa mi, že to vtedy bolo povinné. Prišiel som do Markízy a hneď ma vyobliekali oblekmi.
Našťastie pre mňa potom prišlo obdobie, kedy sa to zlomilo a mohli sme sa obliekať voľnejšie. Neviem si predstaviť, že by som doteraz chodil všade v obleku.
Ako si sa dostal do Markízy?
V roku 2007 som dostal ponuku z konkurenčnej televízie.
A aká je tvoja prvá spomienka na túto televíziu?
Môj vtedajší šéf ma poslal nakrútiť nitrianskeho mafiána. Jeden z mojich prvých dní v Markíze som teda šiel s kamerou na súd a natočil jedného z najväčších slovenských mafiánov.
Čo sú tvoje najsilnejšie spomienky?
Skoro všetky služobné cesty. Tie sú nádherné. V tomto je tá práca jedinečná. Ja prídem za kamarátmi, spolužiakmi a oni sa stále vypytujú čo som zažil. Keď sa spomenie nejaká krajina, vždy mám čo povedať.
My v redakcii máme stále o čom hovoriť, lebo sme toho zažili naozaj veľa.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
