V celej Európskej únii sa ročne vyplytvá až 60 miliónov ton potravín. To je 130 kilogramov na osobu.
S potravinami idú vlastne do koša aj peniaze. Podľa prieskumu vyše pätina Slovákov minie na jedlo do 200 eur mesačne. Takmer polovica utratí 200 až 400 eur a štvrtina domácností si vyčlení až 600 eur.
Zhruba 30 eur mesačne vyhodíme spolu s potravinami aj do koša. Všetko jedlo nezužitkuje takmer nikto. Ročne tak viac ako 80 percent Slovákov stratí až 360 eur.
V celej Európskej únii sa ročne vyplytvá až 60 miliónov ton potravín. To je 130 kilogramov na osobu. Najväčší podiel na tom majú práve domácnosti – až 53 percent.
Zarážajúce je, že 40 miliónov ľudí v EÚ si nemôže dovoliť kvalitné jedlo každý druhý deň. Plytvanie tak naberá aj etický rozmer.
Dobrou správou je, že Slovensko sa umiestnilo na siedmom mieste medzi najmenej plytvajúcimi krajinami v EÚ. Stále však máme čo dobiehať. Česi aj Maďari sú na tom lepšie.
Aj keď teda nie sme najhorší, stále vyhadzujeme priveľa. Každému Slovákovi pripadá na hlavu 100 kilogramov jedla v koši za rok.
Ktoré potraviny najčastejšie končia v smetiach a ako tieto čísla zminimalizovať?
„Veľkým problémom je aj to, že doma pri väčších zásobách strácame prehľad o tom, čo reálne máme k dispozícii,“ hovorí marketingová manažérka Munch SR Katarína Klíčová.
Každým rokom nás plytvanie stojí viac. Ceny potravín totiž len v tomto roku rástli takmer štvorpercentým tempom.
Pre porovnanie – v Česku bol rast o viac ako jeden percentuálny bod pomalší. Napriek tomu sú voči potravinám šetrnejší.
„Najčastejšie sa vyhadzuje práve pečivo, rôzne rozmrazené polotovary sú náchylnejšie na porazenie sa. Potom sú to mliečne výrobky, kde dochádza k tomu, že veľakrát ľudia si pletú rozdiel medzi minimálnou dobou trvanlivosti a termínom spotreby,“ dodala Klíčová.
Šéfkuchár a tovaroznalec Vladimír Morochovič hovorí, že potraviny sa delia do dvoch kategórií, „ktoré môžete konzumovať aj po dobe spotreby udávaný spotrebiteľom a potom vecička ‚spotrebujte do‘.
Po dobe spotreby by sa potraviny jesť nemali. Po dobe trvanlivosti sa len môžu zmeniť niektoré vlastnosti.
Niektoré potraviny tesne pred znehodnotením dokážeme zachrániť. Predĺžiť ich trvanlivosť môžeme zmrazením či tepelným spracovaním.
Netreba tiež zabúdať, že skôr sa kazia domáce potraviny, ktoré neobsahujú konzervanty a zbierajú sa v čase dozretia. Potravinám všeobecne dokážeme predĺžiť trvanlivosť správnym skladovaním.
Ekologická generácia plytvá viac. Aj keď mladí často hovoria o udržateľnosti, z prieskumov vyplýva, že potravinami šetriť nevedia.
Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
