Viac v TN live prezradil hlavný ekonóm Wealth Effect Management Vladimír Vaňo.
Konflikt na Blízkom východe nie je len otázkou bezpečnosti, či geopolitiky. Údery na Irán a rastúce napätie v regióne otvárajú aj ekonomický rozmer.
Obchodníci či investori sledujú vývoj v oblasti Perzského zálivu. Cez Hormuzský prieliv je transportovaná pätina svetových zásob ropy a zemného plynu.
O ekonomických dopadoch konfliktu sme sa v TN live rozprávali s hlavným ekonómom Wealth Effect Management Vladimírom Vaňom.
Lodní dopravcovia v regióne utlmujú svoju prevádzku. Nedeľňajšie (1. 3.) odhady cenového nárastu v prípade ropy boli 10 percent, čo by znamenalo 80 dolárov za barel.
Podľa niektorých analytikov hrozí v prípade pokračujúcej eskalácie rast ceny ropy nad 100 dolárov za barel.
„Odhady vychádzajú z toho, že keď sa obmedzí ponuka ropy o približne jedno percento, spôsobuje to približne štvorpercentný pohyb ceny ropy. V prípade výpadku iránskej ropy, čo sú asi štyri percentá svetovej produkcie, by bola reakcia približne 20-percentná,“ priblížil Vaňo.
Nad 100 dolárov za barel sa ceny hýbali aj po vpáde Ruska na Ukrajinu v roku 2022. Ako súčasná situácia na Blízkom východe ovplyvní ceny pohonných hmôt?
„Cena benzínu reaguje s dvojtýždňovým oneskorením. Pri zmene ceny ropy o jedno euro sa zmení cena za liter benzínu o deväť desatín centu, teda desaťeurový pohyb v cenách. Aby sme boli korektní a neporovnávali dolárové a eurové ceny – znamená to zdraženie benzínu Super 95 o deväť centov,“ vysvetlil Vaňo.
Ak by však nastal najhorší scenár, a síce že by sa zatvoril Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi pätina svetovej populácie ropy, siahli by sme aj my hlbšie do peňaženky.
„Cena za barel ropy by stúpla na 108 až 120 dolárov, čo by zdraželo benzín o asi 36 centov, teda na úroveň 1,8 eura za liter. Stále to však nie je maximum, aké sme zaznamenali po ruskej invázii na Ukrajinu,“ ozrejmil ekonóm.
Nejde však iba o pohonné hmoty. V niektorých európskych krajinách sa z plynu vyrába značný podiel elektriny.
„Plyn je na tom oveľa citlivejšie. Už v úvode ranného európskeho obchodovania ceny plynu vyskočili o 30 percent, teda približne z 30 eur za megawatthodinu na takmer 40 eur za megawatthodinu. Následne cena vyskočila o viac než 50 percent, teda na viac než 46 eur za megawatthodinu. Relatívne dobrou správou je, že sa končí vykurovacia sezóna, takže plynu bude dostatok. Otázkou je, za akú cenu. Je tu tiež otázka o dopĺňaní zásobníkov na ďalšiu zimu a nákupu plynu pre priemysel, kde náš najdôležitejší dodávateľ – Spojené štáty americké – budú mať na výber v závislosti od ceny, či dodávať do Európskej únie alebo do Ázie,“ predostrel Vaňo.
Celý rozhovor vrátane toho, aké sú alternatívy vývozu z Perzského zálivu, si môžete pozrieť vo videu hore.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
