Z peňazí, ktoré mali pôvodne pomáhať regiónom, modernizovať školstvo či budovať infraštruktúru, sa po roku 2020 stala záchranná brzda. Slovensko z eurofondov presmerovalo už vyše 2,5 miliardy eur na zvládanie kríz – od pandémie cez energopomoc až po vojnu na Ukrajine.
Slovensko z eurofondov presmerovalo už vyše 2,5 miliardy eur na zvládanie kríz – od pandémie cez energopomoc až po vojnu na Ukrajine.
Peniaze z Bruselu tvoria väčšinu verejných investícií na Slovensku. So súhlasom Európskej komisie ich však postupne začíname využívať na iné účely, než bolo pôvodne určené. Nestaviame školy a cesty, ale míňame ich na riešenie kríz.
„Keď nepoužívame eurofondy na to, na čo boli originálne určené, ale na bežnú spotrebu, prichádzame o možnosť zlepšiť si investíciami budúcnosť,“ uviedol Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prvý veľký posun sa uskutočnil počas COVID-u. Celkovo sme vtedy minuli takmer 1,5 miliardy. Nakupovali sme z nich testy a ochranné pomôcky či financovali rôzne sociálne opatrenia. Len na takzvanú prvú pomoc pre podniky, aby prežili lockdowny, šla takmer pol miliarda eur.
Druhú krízu spôsobil ruský útok na Ukrajinu. Pre domácnosti a firmy, ktorým prudko narástli účty za energie, išlo takmer 940 miliónov eur. Vyše 330 miliónov sa použilo na zvládanie migračnej vlny, teda ubytovanie utečencov, výdavky samospráv či humanitárnu pomoc.
Slovensko chce takto európske peniaze míňať aj naďalej. Ministerka hospodárstva Saková chce z eurofondov zaplatiť aj ďalšiu vlnu energopomoci. Skloňuje sa ďalšia miliarda eur.
„Ťažko si to vysvetliť. Z manažérskeho hľadiska je asi jednoduchšie zadotovať takmer miliardu na ceny plynu a kúrenia, než sa snažiť vyhlasovať výzvy, potom ich vyhodnocovať a vyberať najlepšie projekty,“ tvrdí Šuster.
Európska komisia zatiaľ zámer ministerky oficiálne nekomentovala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
