Len IBAN už o niekoľko dní na peňažné prevody nepostačí. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu banky museli do svojich platobných systémov implementovať aj overenie mena príjemcu platby.
Od októbra čaká klientov bánk novinka. Pri zadávaní platieb už nebude stačiť poznať iba IBAN. Banka si zároveň overí aj meno príjemcu. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť prevodov a ochrániť ľudí pred podvodníkmi.
O tejto novinke sme sa rozprávali s výkonným riaditeľom Finančného kompasu Matejom Dobišom.
Čo je hlavným prínosom tejto zmeny pre klientov, ktorí budú musieť vypĺňať o jedno políčko navyše?
Cieľom je zvýšenie bezpečnosti, ktoré by malo predísť narastajúcemu počtu podvodov, ktoré sa objavujú v poslednom období, najmä pred Vianocami alebo počas letných mesiacov. Ide o nariadenie Európskeho parlamentu, ktoré prešlo už pred dvoma rokmi. Banky mali nejakú dobu, dokedy to mali implementovať do svojich platobných systémov. Môžeme to nazvať verifikáciou platby, vďaka ktorej klient bude vedieť, či skutočne posiela peniaze tej správnej osobe alebo inštitúcii. Malo by to dopomôcť k spoľahlivosti realizovaných platieb.
Niektorí klienti sa možno budú obávať, či platby nebudú trvať dlhšie. Ako bude tento proces bude prebiehať?
Bavíme sa o pár sekundách. Ide o reakciu na takzvané okamžité platby, čo znamená, že peniaze kedykoľvek dokážete poslať aj do inej banky a sú pripísané do pár sekúnd. Takýto pársekundový prevod by si zaslúžil takúto verifikáciu. Ono to absolútne nespomalí proces posielania peňazí, dodá mu zvýšenú bezpečnosť.
Nebude robiť šarapatu diakritika alebo poradie mena a priezviska?
Banky budú výsledky overenia posudzovať rôzne. Neexistuje nijaký jednotný systém. Niektoré pri overovaní príjemcu rozlíšia ten drobný preklep. Ak pôjde iba o nejakú drobnú chybu, kde sa menia písmenká, že jedno predbehne druhé, tak ten systém to automaticky opraví a názov príjemcu bude taký, ako by ste si želali alebo ako by mal byť. Klient tak bude bez problémov pokračovať v platbe. Ak sa nebude dostatočne zhodovať, ak to bude naozaj niečo úplne iné, tak klient bude o tom informovaný.
Problémy sa možno očakávajú najmä pri firmách, ktorých dlhé obchodné názvy sa často nezhodujú s bežným názvom, ktorý používajú ľudia. Myslia pravidlá aj na toto alebo tu neexistuje žiadny kompromis?
Myslím si, že banky budú ponúkať alternatívy. Ak sa rozprávame napríklad o Západoslovenských elektrárňach, tak niekto môže mať navnímanú nejakú skratku. Čiže bude tam existovať pravdepodobne alternatíva k tomu názvu. Všetko však závisí od toho, akú infraštruktúru si dokázali banky za to obdobie dobudovať. Myslím si, že tam nebude žiaden problém zo strany banky.
Podľa toho, čo hovoríte, bude záležať na tom, ako je banka pripravená. Môže to byť aj súčasť nejakého konkurenčného boja?
Na Slovensku máme banky, ktoré majú veľmi silnú digitálnu infraštruktúru. Dôkazom toho sú aj medzinárodné ocenenia. Tieto banky zrejme pristupovali oveľa, oveľa prísnejšie ako niektoré iné. Zároveň väčším bankám na Slovensku hrá do karát to, že sú členmi medzinárodných skupín, teda organizácií, ktoré ich združujú po celej Európe. A tie systémy platia pre Európsku úniu. To znamená, že si ich môžu zdieľať a môžu sa iba vylepšovať, zatiaľ čo niektoré menšie banky, ktoré nemajú to medzinárodné zastúpenie, boli nútené možno niečo odkúpiť, možno niečo vyvíjať vo vlastnej réžii. Prvoradá je bezpečnosť z pohľadu klienta, aby si to on overil, pretože on je zadávateľom tohto príkazu. Banka je len prevodným systémom, čiže v prvom rade je to o klientovi. V druhom rade je to o tej infraštruktúre, ktorú má banka dobudovanú. A v treťom rade je to o tom, aby sa klient v tom cítil aj používateľsky príjemne.
Čo s trvalými príkazmi alebo šablónami platieb, ktoré už majú ľudia prednastavené v mobil bankingu alebo v internet bankingu? Ak to majú uložené pod nejakým starým názvom, nemusia sa obávať toho, že by im po 1. októbri platby neprešli?
To určite nie, banka vám nezdrží platbu. Skôr si myslím, že tam je rozhodujúca zase tá infraštruktúra. Ešte nepoznáme presné detaily, či vám banka pošle nejakú notifikáciu, aby ste si overili a potvrdili, či čísla účtov súhlasia s inštitúciami, ktoré reprezentujú. Ak sa rozprávame o nejakej platbe za internet, za energie, tak tam bude pravdepodobne ponúknutý názov a vy to iba verifikujete. Ako som spomínal, nie je dôležité, aby sa to zhodovalo. To znamená, že vy teraz nebudete musieť zrušiť trvalé príkazy a nastaviť si nové. To nepredpokladám. Skôr si myslím, že to systém automaticky vyhodnotí a takýto príkaz, ak už bol nejaký návyk v minulosti, pustí ďalej a transakcia prejde.
Myslíte si, že tento systém naozaj pomôže k bezpečnosti?
Určite to dopomôže k bezpečnosti, keďže sme v poslednej dobe svedkami, najmä pri starších ročníkoch, ktoré sú cieľom podvodníkov, že na základe skenovania nejakého QR kódu vás to presmeruje do vašej aplikácie a dokáže vám to predvyplniť prevodný príkaz. Doteraz si človek nemusel všimnúť, kto sa nachádza v políčku názvu príjemcu. Už to bude musieť korešpondovať s tým, kam sa on tie peniaze chystá poslať. Nepredpokladám, že by dnes dokázal v nejakej banke vzniknúť účet s názvom napríklad Pošta slovenská. Tu by mal spozornieť pracovník banky pri otváraní takéhoto účtu. Ak je to podnikateľský subjekt, tak potrebuje výpis z obchodného registra. Pracovník by mal identifikovať problém, že tu sa zrejme chystá nejaký podvod. Rozprávame sa napríklad o zvýšenej aktivite podvodníkov na Vianoce, kedy objednávame viac tovaru a môže dôjsť k tomu, že nejaký prevodný príkaz uhradíme, aj keď sme nemali a stali sa obeťou podvodu.
Bude tento systém platiť v celej Európskej únii alebo sú tam nejaké výnimky?
Výnimky sa nachádzajú spravidla v krajinách, ktoré ešte nie sú v eurozóne. To sú, paradoxne, aj naši susedia. Tí dostali výnimku až do roku 2027, dokedy musia implementovať takúto službu.
Celý rozhovor s Matejom Dobišom si môžete pozrieť vo videu nižšie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
