Bol svetový, jednoznačne najväčší talent slovenského futbalu. No dnes to o ňom už povedať nemôžeme. Pretože vyrástol na lídra.
Na tele ma vytetovaný krížik i spojené ruky – vždy veril, Bohu aj sebe. Bol v Bayerne Mníchov, v devätnástich rokoch kapitánom tímu v holandskej lige, jedenástej najlepšej súťaži sveta, a podľa šéfa zväzu Jána Kováčika má sebavedomie ako José Mourinho. „Ale nie aroganciu,“ dáva ruku na srdce Tomáš Suslov.
„Keď som v Groningene trochu vystrájal, niekomu to padlo vhod. Ale moja hlúposť, mal som vedieť, ako to v dnešnej dobe chodí. Nie som ľahká povaha, bývam prchký a keď sa mi čosi nepáči, je problém ma udržať. Niekedy som narozprával veci, aké som asi povedať nemal a možno vyzneli arogantne. No dokážem sa za seba obzrieť, uznať, že som niečo spravil zle.“
Vo veľkom rozhovore pre TVNOVINY.sk hovorí o ťažkých obdobiach i chybách. No hlavne o tom, ako sa z nich dokázal poučiť.
Čo vaše koleno, ako pokračuje liečba?
Myslím, že dobre. V pondelok 15. decembra prešli od môjho zranenia, na deň presne, štyri mesiace. Najhoršie mám za sebou, dostávam sa do poslednej fázy. Čaká ma kondičná príprava a pomaly azda aj nejaké veci s loptou. Rekonvalescencia konečne smeruje bližšie k futbalu.
Viete odhadnúť, kedy by ste mohli byť späť na trávniku? Aspoň v tímovom tréningovom procese.
To sa žiaľ stále veľmi ťažko predpovedá. Všetko bude závisieť od toho, ako koleno zareaguje na väčšiu záťaž. Odpoveď spoznám, až keď uvidím, čo dokáže zvládnuť a ako rýchlo mu budem môcť pridávať.
Obrovská škoda, že ste sa zranili práve po domácich majstrovstvách Európy, kde ste potvrdili úžasnú formu i nastavenie hlavy.
Veru, veľká, ale aj to je súčasť nášho povolania. V živote sa stávajú horšie veci. Každý futbalista, minimálne väčšina, si počas kariéry prejde ťažkými zraneniami.
Reprezentáciu do 21 rokov ste takpovediac preskočili, pred turnajom ste za ňu odohrali len štyri zápasy, kým za áčko už takmer štyridsať. Napriek tomu ste sa do pozície lídra vložili srdcom, telom, dušou i výkonmi.
Bol to dôležitý turnaj pre celé Slovensko. A tak som sa k tomu aj postavil. Ak by som v hlave nebol nastavený, že na šampionáte chcem pomôcť a odovzdať maximum, radšej by som tam ani nešiel. No od začiatku, odkedy sme sa o tom s trénerom Kentošom začali baviť, som bol presvedčený, že sú pred nami úspešné majstrovstvá. A, úprimne, čakal som od toho viac.
Totiž, veril som, že na postup zo skupiny máme dostatočnú kvalitu. Z tohto pohľadu je to pre mňa trošku neúspech. No čo sa týka našich výkonov, myslím, že aj tých sedemnásť či osemnásťtisíc ľudí, ktorí zavítali na posledný zápas s Rumunskom, v ktorom už takpovediac o nič nešlo, hovorí za všetko.
Dvadsaťjednotke fandilo priamo na štadióne toľko priaznivcov, koľko kedysi nefandilo, a bohužiaľ niekedy stále nefandí, ani áčku. Z herného hľadiska sa nám turnaj vydaril. Myslím, že na seba môžeme byť hrdí.
Na turnaji, okrem vašich výkonov, silno zarezonovala aj jedna tlačová konferencia. Keď sa vás prítomní novinári pýtali na slová trénera Kentoša, že ste sa „obrovsky zmenili, dospeli a je z vás ďaleko väčší profesionál, z ktorého rastie veľká osobnosť na ihrisku i mimo neho“, od dojatia ste nedokázali reagovať. Dnes už dokážete?
Asi áno, predsa len, prešlo takmer polroka, emócie trošku opadli, hoci si na ne stále viem živo spomenúť. Akú partiu sme spravili, ako, až neskutočne, sme držali pokope. Celé mužstvo, vrátane chalanov, čo hrávali menej, sa k reprezentovaniu našej krajiny postavilo výborne.
Záležalo mi na nich, na kabíne, na našich výkonoch a výsledkoch, veľmi. Doľahlo na mňa a bolo mi strašne ľúto, že sme v čase tejto tlačovky už nemali šancu postúpiť. Tréner navyše, po všetkých ťažkých obdobiach, ktorými som si preskákal, vyriekol takéto slová... Dojalo ma to. Preto toľké emócie.
Mimochodom, keď sme pri médiách, rozhovory v posledných rokoch často nedávate. Je to u vás skôr výnimka.
Poviem pravdu, patrí to k mojej práci, ale určite nie som typ, ktorý ich vyhľadáva. No trebárs mediálnym povinnostiam v reprezentácii sa nevyhnem. Takisto, ak niekto chce normálne pokecať, nikdy nepoviem nie.
Cítite, že vám v minulosti viac uškodili, než pomohli?
Beriem to tak, že média napíšu, čo najviac predáva. Takže, keď som v Groningene trochu vystrájal, niektorým to padlo veľmi vhod. Ale to je moja hlúposť, mal som myslieť na to, ako to v dnešnej dobe chodí, že sú všade telefóny, kamery a podobne. Nikomu nemám nič za zlé. Veď ako sa hovorí, aj zlá reklama je reklama (smiech).
Už v devätnástich rokoch ste boli kapitánom tímu v holandskej lige, jedenástej najlepšej súťaži sveta. Odolávalo sa mediálnemu tlaku práve vtedy najťažšie?
Budem úprimný, nebolo to jednoduché. Lebo, ako ste povedali, mládežnícke kopačky mi veľmi rýchlo boli malé. Do Holandska som prichádzal v šestnástich rokoch, odkrútil sezónu za U17, získali sme titul a o sezónu a pol neskôr som už pravidelne hrával v prvom tíme.
V reprezentácii detto. Bol som na jednom zraze s osemnástkou, rovnako na jednom s devätnástkou, na jednom pri dvadsaťjednotke a hneď ma nominovali do áčka. Strašne rýchly spád, ktorý so mnou určite trochu zamával. No myslím, že v takom veku je to normálne. Už som dospel, uvedomil si isté veci a vrátil sa späť na svoj chodník. Pevne verím, že momentálne som nastavený správne. A že moja kariéra bude smerovať len vyššie.
Okrem iného sa písalo i to, že pripomínate Messiho a ste svetový talent. Tínedžerovi také slová, i keď si to možno nechce pripustiť, zrejme hlavu skôr rozvíria, než upracú.
Presne tak, pre mladého hráča je to novinka. V dnešnej dobe, akonáhle mladíci začnú niečo hrať, okamžite sa o tom píše, a veľmi veľa. Pritom všetci tí osemnásťroční chlapci sú v podstate ešte deti, mám to odsledované na samom sebe. Keď porovnám, ako som rozmýšľal v osemnástich a ako uvažujem dnes, je to úplne o niečom inom. Nezazlievam nikomu, keď sa z ohlasov verejnosti alebo médií trochu pomätie, hlavné je, aby sa následne dokázal spamätať. Ja som si svoje chyby uvedomil, to otvorene priznávam. A v kariére mi to extrémne pomohlo.
Keď váš bývalý agent Richard Čech pred piatimi rokmi opisoval vaše typické myslenie, povedal: „V sedemnástich už mal hrať v základnej zostave za áčko Groningenu a na ME sa mal slovenský tím skladať okolo neho. To je jeho hlava.“ Ste povaha, ktorá by sa neuspokojila ani po troch triumfoch v Lige majstrov. Nedostávali ste sa tak pod tlak privysokými nárokmi aj sám? Alebo ste sebavedomie používali ako štít proti nástrahám, ktoré na mladého hráča v mužskom futbale číhajú z každej strany?
Tak, sebavedomie je myslím vec, ktorá mi pomáha doteraz. Akurát ho viem trochu lepšie kontrolovať. Ale verím si, to platí stále. Pretože, na druhej strane, dobre viem, aký obrovský je môj potenciál. A tiež to, že som ho ešte ani zďaleka nenaplnil tak, ako by som mohol a mal. Svoju kvalitu si veľmi dobre uvedomujem, ale tiež vidím ten hlboký priestor, ktorý ma delí od maxima mojich možností.
Pevne verím, že v kariére ešte spravím pekné kroky. Vrchol som zatiaľ zďaleka nedosiahol. Najprv sa však musím zotaviť, lebo mám za sebou, hoci ešte ani nie celkom, veľmi náročné zranenie. Potrebujem sa čo najlepšie pripraviť a potom, krok po kroku, opäť napredovať. To je moja priorita.
Aj šéf zväzu Ján Kováčik v dobrom vravel, že sebavedomie máte na úrovni Josého Mourinha, odmala ste sa tak vyjadrovali i vystupovali. Mnohí ľudia to však, žiaľ, pochopili zle a vyčítali vám arogantnosť.
Je to tak, niekedy som totiž narozprával aj veci, aké som asi povedať nemal a možno naozaj vyzneli arogantne. Lenže nie všetko, čo odznelo v médiách, bolo pravdivé. Ja sa však nepotrebujem obhajovať, ani to, aby ma každý miloval. Stačí, že najbližší okolo mňa vedia, aký som človek, to je najdôležitejšie. Keď aj niekto napíše čosi nepravdivé, nechcem si okamžite pýtať vyjadrenie a uvádzať tvrdenia na pravú mieru. Čím známejší ste, tým väčšiu špinu sa na vás niektorí pokúšajú hodiť. Ako som už povedal, aj to patrí k našej práci.
No nech to navonok vyzeralo hocijako, vnútri ste vždy boli len ten malý chlapec, ktorý nadovšetko miluje futbal. A za to nikoho neradno kritizovať.
Ako hovoríte. Aj keď som prechádzal ťažším obdobím, vystrájal a na futbal sa nevedel stopercentne sústrediť, vždy som ho zbožňoval, z celého srdca. Je to moja robota, ba čo viac, už od piatich rokov je to môj život. A na tom sa nikdy nič nezmenilo.
Futbal vám to i patrične vracal. V holandskej lige ste debutovali už v sedemnástich a pred prvým gólom striedali legendárneho Arjena Robbena. To stále musí hriať pri srdci.
Jasné, pekné spomienky. No verím, že pred sebou mám ešte krajšie (úsmev).
Obaja ste ľaváci, krídla, podľa mnohých aj podobné typy. Ako si na Holanďana pamätáte?
V prvom rade, ako na obrovského profíka, a pre nás, keďže sme v tom čase mali v Groningene extrémne mladý káder, aj ako na obrovskú osobnosť, vzor a príklad toho, ako sa má futbalista správať, či už na ihrisku alebo mimo neho. Myslím, že sme si od neho všetci vzali veľmi veľa.
Jeho kľučka sa ale zrejme napodobniť nedala.
To vôbec. Tú mal jedinečnú.
Po vypadnutí do druhej ligy ste z Groningenu chceli odísť, cítili ste, že stagnujete. Tréner vám dal najprv zelenú, no vedenie klubu váš postoj odmietalo akceptovať. Bolo opakované vyradenie z kádra naozaj len o snahe vytrucovať si prestup?
Bolo určite aj o tom. Športovému riaditeľovi som sa viackrát snažil vysvetliť, že potrebujem zmenu, lebo v Groningene by som už nevedel napredovať. Možno som sa nezachoval najlepšie, ale bol som veľmi mladý a rozmýšľal inak ako dnes. Koniec koncov, aj na takých veciach sa učíme. Nepovažujem to za nejaký extra problém, ktorý by som dodnes ľutoval. Samozrejme, mrzí ma, akým spôsobom som sa „rozlúčil“, predstavoval som si to inak, veď Groningen mi dal šancu preraziť v mužskom futbale. No, bohužiaľ, situácia eskalovala a celé sa to vyvinulo tak, ako sa vyvinulo. Pritom som len cítil potrebu posunúť sa a prestúpiť.
Tréner Francesco Calzona vtedy na margo okolností vyhlásil, že „dávate len 20 percent z toho, čo môžete. A že musíte zmeniť aj správanie mimo ihriska.“ Experti vám vyčítali, že na trávniku viac faulujete a hádate sa s rozhodcami, ako plníte herné povinnosti. Vyplývalo to celé z náročného obdobia, ktoré ste prežívali?
Asi áno, môže byť. Nie som ľahká povaha, bývam prchký a keď sa mi čosi nepáči, niekedy je problém ma udržať. No následne sa za seba dokážem obzrieť, uznať, že som niečo spravil zle. A poučiť sa z vlastných chýb.
V tom čase som však nebol taký vyspelý ani po taktickej stránke. Keď sa na seba aj v tomto aspekte pozriem pred príchodom do Talianska a dnes, je to úplne iný level.
Dnes už toto „futbalové dospievanie“ máte za sebou?
Myslím, že áno. Stále som mladý hráč, ale nie extrémne mladý, veď na ihrisku stretávam oveľa mladších. Dovolím si tvrdiť, že na svoj vek som odohral až príliš, nejaké skúseností som už pozbieral, hoci, ako hovorím, priestor na zlepšenie vidím stále obrovský. Viem, kde sú moje limity. Potrebujem veľa pracovať, aby som sa dostal na maximum svojich možností.
Vždy ste verili – Bohu i sebe. A to zrejme vo veľkom pomohlo.
Určite. Tak som bol vedený, odmalička, od celej rodiny. Sme silno veriaci. Keď práve nehráme alebo máme voľno, vždy sa snažím navštíviť kostol. Je to pre mňa dôležité.
Po odchode z Groningenu vás mnohé média spájali najmä s Neapolom a Slovanom. Boli blízko či ďaleko od pravdy?
Bolo tam toho ešte viac, aj agent mi spomínal, že komunikoval s viacerými záujemcami. Ale rovnako mnohým klubom to, čo sa o mne v čase odchodu z Holandska písalo, aj prekážalo. Nakoniec ma oslovila Verona, prejavila mi dôveru. Podpis s Hellasom bol pre moju kariéru veľmi dôležitý.
Ešte počas pôsobenia v holandskom klube sa veľa hovorilo o Ajaxe Amsterdam, stážovali ste aj v Bayerne Mníchov. No podľa vlastných slov cestu naprieč veľkoklubom v tak mladom veku neodporúčate.
Vždy som zastával názor, že mládežnícky a mužský futbal je úplne iný šport. Kopec mladých talentov, ktorým som čelil ešte v juniorke, sa v áčku presadiť nedokázalo. Vedel som, že ak zamierim do Holandska, kde liga pravidelne dáva priestor mladým a je výborná pre ich rozvoj, tak mám oveľa väčšiu šancu preraziť v seniorskom futbale, ako keby ma mala vychovať akadémia niektorého z veľkoklubov.
Prestup do Verony sa upiekol o päť minút dvanásť a z vás v Taliansku vyrástol hotový futbalista. Za to, začo vás kedysi všetci kritizovali, vás dnes všetci chvália. Podarilo sa vám vnímanie okolo vašej osoby otočiť o rovných 180 stupňov, ste miláčik publika. Boli ste najväčší talent slovenského futbalu, dnes to však už o vás povedať nemôžeme. Pretože ste vyrástli na lídra.
Ďakujem za pekné slová, no stále si myslím, že moja minulá sezóna v klube nebola taká, ako by som si predstavoval. Pevne však verím, že na jar, po zranení, stihnem aspoň záver ročníka a bude pre mňa vydarený.
V 23 rokoch viete byť aj ťahúňom slovenskej reprezentácie, môžete hrať na rôznych pozíciách. Návraty po zranení bývajú nevyspytateľné, no keby ste to mali vyjadriť možno percentuálne, nakoľko veríte, že by ste národnému tímu počas baráže o MS už mohli byť k dispozícii?
Ťažká otázka. Veľmi tam chcem byť, je to môj cieľ, no faktom ostáva, že do reprezentácie nemôžem ísť pripravený na 80 percent. Ak zo seba nebudem môcť vydať maximum, pôjdem tam zbytočne, navyše, nemôžem riskovať opätovné zranenie. Urobím však všetko pre to, aby som baráž stihol. Uvidíme, čo na to povie moje koleno.
Veľa vašich spoluhráčov z mládežníckej reprezentácie vedelo, že sa na domácom Eure môže predať. Vy ste vyčnievali nad všetkými. V Hellase Verona vás už v predminulej sezóne zvolili za najlepšieho hráča sezóny. Mali ste v hlave podobné myšlienky?
Ako som povedal, po vydarenom predošlom, uplynulý ročník nebol celkom podľa mojich predstáv. Ale verím, že mám kvalitu na to, aby som v budúcnosti ešte spravil krok dopredu. Musím však povedať i to, že som vo Verone spokojný a kým obliekam jej dres, urobím pre tento klub všetko, čo je v mojich silách.
Fanúšikovia ma zvolili za najlepšieho hráča sezóny, vážia si ma a ja sa podľa toho snažím správať. Na trávniku chcem pre nich zakaždým nechať stodesať percent. A ak sa dostaví niečo zaujímavé, budem sa tým zaoberať.
Momentálne však chcem byť najmä čo najskôr fit a pomôcť Hellasu zachrániť najvyššiu súťaž. A pevne verím, že aj reprezentácii postúpiť na šampionát.
Pozrite si zostrih šlágra Niké ligy medzi Slovanom a Žilinou:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
