Veľká časť obyvateľov dvoch krajín, ktoré kedysi tvorili spoločný štát, si praje zjednotenie.
V Moldavsku, ktoré sa opakovane stalo cieľom ruskej hybridnej vojny, silnejú hlasy volajúce po zjednotení s Rumunskom.
Tieto dve krajiny sú si historicky veľmi blízke. Pred druhou svetovou vojnou boli súčasťou toho istého štátu, hovoria rovnakým jazykom a 1,5 milióna Moldavcov má rumunské občianstvo.
Myšlienka znovuzjednotenia nie je vôbec nová, v 90. rokoch minulého storočia tieto tendencie viedli k odtrhnutiu separatistického Podnesterska, kde žije mnoho ľudí ruského a ukrajinského pôvodu.
Najnovšie však pripojenie k Rumunsku podporila aj hlava štátu. Moldavská prezidentka Maia Sanduová vyhlásila, že pokiaľ by sa niekedy konalo referendum o zjednotení s Rumunskom, hlasovala by za.
Podľa jej slov je totiž pre Moldavsko čoraz ťažšie „prežiť“ samostatne, informuje Politico.
„Ak by sa konalo referendum, hlasovala by som za zjednotenie s Rumunskom,“ vyhlásila prezidentka v britskom podcaste The Rest is Politics.
„Pozrite sa na to, čo sa dnes deje v okolí Moldavska. Pozrite sa na to, čo sa deje vo svete,“ vysvetľovala. „Prežitie demokracie a suverenity malých krajín, ako sú Moldavsko, je čoraz náročnejšie, takisto ako odolávanie vplyvu Ruska,“ zhodnotila Sanduová.
Politické dianie v krajine sa čoraz výraznejšie snaží ovplyvňovať Rusko. Moskva svoje záujmy presadzuje najmä prostredníctvom Podnesterska, ktoré je dnes akýmsi ruským satelitom na území Moldavska.
V rámci toho sa v krajine šíria dezinformácie a dochádza aj k manipulovaniu volieb, ozrejmil portál.
Moldavsko bolo súčasťou Rumunska od roku 1918 do roku 1940, keď ho anektoval Sovietsky zväz. Nezávislosť vyhlásilo v roku 1991 po páde železnej opony.
V roku 2024 sa v Moldavsku konalo referendum o vstupe do EÚ, v ktorom za hlasovalo 50,4 percenta voličov. Paralelne prebiehali aj prezidentské voľby, v ktorých Sanduová zvíťazila s 55 percentami hlasov nad proruským oponentom, píše Politico.
Moldavská hlava štátu zdôraznila, že napriek svojmu názoru by rešpektovala rozhodnutie ľudí aj v prípade, že by si zvolili zachovanie samostatnosti. Zároveň zdôraznila, „že vstup do EÚ je realistickejším cieľom“.
Prieskumy verejnej mienky o zjednotení Moldavska a Rumunska ukazujú kolísavú, ale vo všeobecnosti nízku podporu v Moldavsku, často okolo 30 – 40 %.
Najnovšie údaje ukazujú, že odporcovia prevyšujú podporovateľov (napr. 61 % bolo proti koncom roka 2025) hoci „unionistické“ nálady vzrástli z 20 % v roku 2015 na 44 % v roku 2022.
Podpora zjednotenia je vyššia medzi rumunským obyvateľstvom. A vyjadrujú ju aj najvyššie miesta.
„Každý Rumun dobrej vôle, bez ohľadu na to, na ktorej strane hranice žije, považuje zjednotenie oboch štátov za prirodzený proces,“ povedal Eugen Tomac, poradca rumunského prezidenta, podľa moldavskej televíznej stanice M1.
Kľúčové prieskumy verejnej mienky odhaľujú stabilnú väčšinu proti zjednoteniu v Moldavsku, s rastúcou pro-rumunskou identitou, ale bez silného tlaku na politickú úniu, ktorá zostáva vzdialenou perspektívou napriek výzvam menších politických skupín.
V priloženom videu si môžete pozriet archívny príspevok o voľbách v Moldavsku a ruskej vplyvovej operácii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
