Stačil jeden pohár šťavy. Žena sa nakazila vírusom Nipah, ktorý spôsobuje opuch mozgu. Neexistuje naň liek.
Svetom sa šíria obavy z ďalšej globálnej pandémie. Áziou sa totiž šíri nebezpečný vírus Nipah, ktorý sa vyznačuje vysokou úmrtnosťou.
Najnovší prípad zaznamenal Bangladéš – išlo o ženu v strednom veku, ktorá sa sťažovala na bolesť hlavy, horúčku, svalové kŕče a stratu chuti do jedla, uvádza Mirror.
Prvé príznaky sa u nej začali objavovať 21. januára. Len o šesť dní neskôr upadla do bezvedomia, a tak bola prevezená do nemocnice, kde 28. januára zomrela.
Potvrdilo sa, že príčinou úmrtia bol vírus Nipah. Začalo sa vyšetrovanie, kde sa mohla nebohá nakaziť. Žena nikam necestovala, takže prenos touto cestou bol vylúčený. Ukázalo sa, že pila surovú palmovú šťavu, miestnu špecialitu, a práve tam mohol byť vírus zavlečený netopierom.
Vyšetrovanie sledovalo aj 35 ľudí, ktorí sa dostali do kontaktu so ženou, testy však u nikoho z nich vírus nepotvrdili.
Vírus Nipah je zoonotický vírus, čo znamená, že môže dôjsť k prenosu zo zvieraťa na človeka. Šíriť sa môže napríklad cez kontaminované jedlo, ale aj z človeka na človeka.
Jeho prirodzeným hostiteľom sú netopiere, najmä z rodu Pteropus. Tie môžu prenášať vírus slinami či výkalmi.
Zaznamenaný bol prenos tohto vírusu aj na ďalšie zvieratá, ako sú ošípané, psy, mačky, kozy, kone a ovce.
Inkubačná doba sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pohybuje v rozmedzí 3 až 14 dní, no boli pozorované aj prípady, keď to trvalo dlhšie.
Príznaky zvyčajne začínajú náhlym stavom pripomínajúcim chrípku alebo horúčku. Zahŕňajú zimnicu, horúčku, únavu, ospalosť, závraty, vracanie či hnačku. Existujú však aj prípady, keď bolo ochorenie bezpríznakové.
Príznaky sa môžu líšiť podľa toho, ktorú časť tela vírus napadne – najčastejšie postihuje mozog alebo pľúca. Pri postihnutí mozgu sa objavujú neurologické príznaky a neskôr opuch mozgu.
Pri respiračnej verzii sa môže objaviť kašeľ či problémy s dýchaním, preto je niekedy veľmi ťažké odlíšiť vírus od iných vírusových ochorení vrátane zápalu pľúc.
V súčasnosti na tento vírus neexistuje liečba ani vakcína, úmrtnosť je pritom vysoká. Pohybuje sa na úrovni 40 % až 75 %. Zachytenie ochorenia už pri prvých príznakoch a podporná liečba však zvyšujú šancu na prežitie.
Napriek vysokej úmrtnosti sa vírus nešíri tak rýchlo a ľahko ako koronavírus. Rizikovejšia z hľadiska prenosu je respiračná forma. Väčšina prenosov z človeka na človeka sa vyskytovala v rodinách, kde bol kontakt bližší.
Tento vírus už vyvolal niekoľko lokálnych epidémií v Bangladéši či Indii.
Vedci sa s prvým prípadom stretli v roku 1998 v Malajzii a Singapure, kam boli dovezené nakazené prasatá z prvej menovanej krajiny. Vtedy zomrelo 100 ľudí a vyše 1 milión ošípaných bol utratený, aby sa zabránilo prenosu.
Aktuálne sú prípady hlásené aj v Indii, ktorá už prijala preventívne opatrenia podobné tým, ktoré poznáme z pandémie covidu. Na letiskách v Ázii pribúdajú lekárske prehliadky pasažierov v snahe odhaliť potenciálnych nakazených, uvádza BBC.
Vtáčia chrípka opäť udrela na Slovensku. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
