Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom nepriniesli prelom. Do hry sa však dostala téma, ktorá môže mať dopad na širšie bezpečnostné usporiadanie v Európe.
V stredu sa konalo ďalšie kolo rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, tentoraz vo švajčiarskej Ženeve. Ruská delegácia už vopred avizovala jednu z požiadaviek, ktorú chcela na rokovaniach predniesť. Či tak napokon urobila, zatiaľ nie je zjavné.
Požiadavka nie je adresovaná Ukrajine, ale Severoatlantickej aliancii (NATO). Kremeľ má požadovať písomný prísľub, že aliancia sa nebude ďalej rozširovať na východ. Taktiež chce anulovať závery Bukureštského samitu z roku 2008, na ktorom zaznelo, že Ukrajina a Gruzínsko môžu v budúcnosti vstúpiť do NATO, informuje Kyiv Post.
„Všetky ústne sľuby NATO v minulosti o nerozširovaní boli pohodlne zabudnuté alebo ignorované, keď im to vyhovovalo,“ povedal pre noviny Izvestija predstaviteľ ruskej ambasády v Belgicku.
Zdroj mal tvrdiť, že takéto dokumenty existujú v západných archívoch, no majú byť úmyselne tajené.
To, že takýto sľub skutočne padol, vyvrátil posledný líder Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, ktorý to nazval „mýtom“.
„Táto otázka v tom čase ani nepadla,“ povedal.
Odmietol to aj vtedajší minister zahraničných vecí James Baker, ktorý slúžil pod Georgeom Bushom starším.
„Nikdy neexistoval žiadny záväzok, že NATO sa nebude rozširovať,“ uviedol.
Napriek tomu Rusko opakovane tvrdí, že Západ porušil sľub, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ, a patrí to k jednému z argumentov, ktorými Kremeľ zastiera nevyprovokovaný útok na Ukrajinu.
Západní politici však odmietajú, aby Rusko alebo akákoľvek iná krajina mohla určovať, kto sa k obrannej aliancii pripojí a kto nie. Takúto právomoc majú len jej členovia, ktorí musia vstup nového žiadateľa schváliť.
Podľa informácií The Moscow Times sa stredajšie rokovania skončili náhle. Ruská strana sa vyjadrila, že boli „ťažké a pripomínali obchodné rokovania“.
Server Axios uviedol, že náhly koniec nastal kvôli „zaseknutiu“ vyjednávania. Médiu to prezradili dva zdroje. Ruská delegácia prešla zmenou, teraz ju viedol Vladimir Medinskij, ktorého dosadil Vladimir Putin.
Medinskij zastáva maximalistické nároky podobne ako šéf Kremľa Vladimir Putin. Zelenskyj už pred rokovaniami varoval, že zmena vo vedení delegácie môže mať negatívny dopad a rokovania sa nikam nepohnú.
A tak sa podľa zdrojov malo aj stať a „zaseknutie“ malo nastať práve kvôli postojom, ktoré Medinskij zastával.
Podľa Zelenského si takto Kremeľ len kupuje čas, kým sa na bojisku snaží získať výhodu.
Naopak, pokrok mali dosiahnuť vojenskí predstavitelia Ukrajiny aj Ruska, ktorí v Abú Zabí rokovali o spôsoboch monitorovania prímeria, ktoré majú zabezpečiť Spojené štáty.
Viac o rokovaní sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
