Štart misie Artemis II premenil Floridu na javisko obrovských emócií. Nádej, hrdosť aj strach rodín astronautov sprevádzali návrat ľudí na cestu k Mesiacu.
V stredu (31. 3.) podvečer sa z floridského Kennedyho vesmírneho strediska nezdvihla len raketa. O 18.35 h miestneho času odštartoval z rampy 39B nosič SLS s loďou Orion a posádkou misie Artemis II – prvou ľudskou výpravou smerom k Mesiacu po viac než polstoročí.
Vďaka živým prenosom sa z lokálnej udalosti v priebehu minút stal globálny televízny a internetový fenomén.
Na samotnej Space Coast bolo podľa miestnych médií cítiť, že nejde o obyčajný štart. Ešte pred vzletom úrady v Brevard County počítali približne so 400-tisíc návštevníkmi a miestni predstavitelia hovorili o atmosfére, aká pripomína časy Apolla a raketoplánov.
Hotely boli plné, na pobreží svietili odkazy pre astronautov, na plážach a príjazdových cestách sa tlačili davy, ktoré si prišli nielen pozrieť raketu, ale aj fyzicky cítiť silu štartu.
Posádka pred nástupom podpísala steny legendárnej White Room, potom sa za ňou uzavrel prielez Orionu a astronauti zostali zapečatení vo svojej lodi. Krátko pred štartom Jeremy Hansen odkázal riadeniu letu, že letia „za celé ľudstvo“.
Keď sa napokon raketa zdvihla do večernej oblohy, scéna pôsobila ako návrat do minulosti, keď z toho istého floridského miesta kedysi odlietali výpravy Apollo.
Na Floride sa však príbeh neskončil. Reuters zachytil deti sledujúce štart v múzeu v mexickom Ciudad Juárez aj ľudí, ktorí po vzlete stáli v Titusville a pozerali sa na Mesiac.
V Kanade sa zasa štart menil na verejnú slávnosť. Ľudia sa zhromažďovali v múzeách, v knižniciach a v kultúrnych centrách, od Ottawy cez Vancouver až po Halifax, a podľa Canadian Press prepukli po ohnivom vzlete do hlasného potlesku.
V tomto zmysle Artemis II nebola len americkou technickou operáciou, ale aj vzácnym okamihom spoločného pozerania sa jedným smerom.
Rovnako výrečné boli reakcie politikov. Kanada z misie urobila aj štátny príbeh. Premiér Mark Carney v oficiálnom vyhlásení zdôraznil, že Jeremy Hansen je prvým Kanaďanom na ceste k Mesiacu a že ide o dôkaz dlhoročnej disciplíny aj kvality kanadskej vedy a technológií.
Americký prezident Donald Trump ocenil odvahu posádky, kým francúzsky prezident Emmanuel Macron pripomenul európsky podiel na misii cez servisný modul ESA. NASA administrátor Jared Isaacman hovoril o návrate k Mesiacu nie ako o jednorazovej návšteve, ale ako o začiatku trvalejšej prítomnosti.
Silnú emóciu však do príbehu vniesli najmä rodiny astronautov. Najvýraznejšie zaznelo vyjadrenie Catherine Hansenovej, manželky Jeremyho Hansena, ktorá podľa Toronto Today povedala, že sa snaží „byť v tom okamihu“ a prijať všetko, čo príde – od vzrušenia a eufórie až po strach.
Pre ich rodinu bol štart zavŕšením šestnástich rokov príprav a splnením celoživotného sna. Zároveň pripomenula, že za cestou jedného astronauta stojí širšia sieť rodiny, priateľov, armády, agentúr a podpory, bez ktorej by sa podobná chvíľa nestala.
Pri skoršom odlete posádky z Houstonu do Floridy sa zhromaždili zamestnanci NASA aj rodiny, ktoré astronautom mávali transparentmi – gesto, ktoré ukazovalo, koľko osobných obetí a neviditeľnej práce sa skrýva za desaťminútovým záznamom v televízii.
Misia Artemis II tak na Floride vyvolala zmes hrdosti, nervozity, nostalgie a úžasu.
Bol v nej návrat k apollovskej histórii, ale aj vedomie, že v kabíne sedí najrozmanitejšia lunárna posádka v dejinách a že na štart sa nepozerá len Amerika, ale aj partneri a diváci po celom svete.
Presne preto sa ten večer nehovorilo iba o rakete. Hovorilo sa o tom, že po vyše 50-ročnej prestávke sa ľudia znovu vydali na cestu k Mesiacu. Florida bola na pár minút miestom, kde to cítil celý svet.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
