Fyzikálne procesy za týmto objavom sú celkom jednoduché a známe už desaťročia.
Bohaté štáty Arabského polostrova sa snažia dostať k vode rôznymi spôsobmi, najmä odsoľovaním, ale aj rozprašovaním častíc do oblakov z lietadiel, čo má zvýšiť pravdepodobnosť dažďa. Podľa štúdie z nemeckej univerzity však teoreticky existuje ďalší spôsob, ako dostať do púšte vodu.
Tím nemeckých klimatológov opísal, že ak by sa v okolí púštnych oblastí nachádzali dostatočne veľké fotovoltické elektrárne, zmenilo by to klímu natoľko, že by to viedlo k častejším dažďom, informuje portál ČT24.
? CLOUD SEEDING
— UPSC & PCS NOTES (@UPSC_EDU) April 19, 2024
▪️ Cloud Seeding : It is a weather modification technique to enhance precipitation by dispersing substances into the air that help to saturate the clouds.
▪️ The Process:
• It starts with identifying suitable clouds through weather analysis using aircraft or… pic.twitter.com/YsJTkxK0H6
Fyzikálne procesy tohto objavu sú pritom celkom jednoduché a známe už desaťročia - čierne panely odrážajú teplo nad sebou, čo spôsobuje vzostupné prúdy, ktoré za vhodných podmienok vedú k dažďovým prehánkam.
Len nakopnúť prúdenie vzduchu nestačí. Vlhký vzduch sa však nachádza aj nad púšťami. Vedci preto počítajú s využitím vlhkého vetra, ktorý vanie vo vyšších vrstvách atmosféry.
Problémom je, že aby sa tento efekt dostavil, museli by byť takéto solárne elektrárne naozaj obrovské. „Ale niektoré solárne farmy sa práve teraz dostávajú do správnej veľkosti,“ povedal Oliver Branch z Hohenheimskej univerzity, ktorý je hlavným autorom štúdie.
Branch a jeho nemeckí kolegovia použili na overenie funkčnosti svojej teórie model americkej agentúry NOAA, ktorý dokáže zohľadniť zmeny zemského povrchu.
V tomto modeli vedci opísali solárne farmy ako takmer čierne polia, ktoré absorbujú 95 percent dopadajúceho slnečného svetla. Zistili, že ak solárne farmy presiahnu rozlohu 15 km2, môže dôjsť k žiadanému efektu.
Nebolo by to však bez následkov. Presunutím zrážok ďalej na sever by ich úbytok naopak pocítili oblasti bližšie k rovníku.
Ak by sa na Arabskom polostrove postavila slnečná elektráreň s rozlohou 20 km2, podľa výskumného tímu by sa množstvo zrážok zvýšilo o takmer 600 000 metrov kubických.
Pre okolitý región, ak by sa takéto zrážky vyskytli desaťkrát počas jedného leta, by to podľa výskumníkov zabezpečilo dostatok vody pre viac ako 30 000 ľudí na jeden rok.
Slabinou štúdie je mierne nadhodnotenie tmavosti solárnych panelov. Väčšina z tých, ktoré sa dnes bežne používajú, totiž nie je dostatočne tmavá. Niektoré sú zámerne vyrobené ako reflexné, aby ochladzovali svoje okolie.
Branch v tom však zásadnú prekážku nevidí a považuje to len za technický problém. Aby to celé fungovalo ešte lepšie, štúdia počíta s vysadením plodín odolných voči suchu. Medzi radmi fotovoltiackých panelov by mohli byť napríklad kríky jojoby.
Hoci nemeckí vedci nastavili svoju štúdiu na podmienky púštnej Saudskej Arábie, podľa ich slov nie je ťažké zmeniť parametre na iné regióny. Pre presnejšie výsledky sa v druhej fáze štúdie pokúsia vylepšiť model tak, aby zohľadňoval reálnu odrazivosť fotovoltaiky.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o využití solárnej energie v slovenských obciach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
