Poruchy príjmu potravy (skrátene PPP) sú psychické poruchy spojené s patologickým stravovacím správaním a negatívnym vnímaním vlastného tela. Pokiaľ sa včas neliečia, môžu spôsobiť vážne zdravotné následky a niekedy aj smrť.
Úzkosť, smútok, pocit nepochopenia či strach. S týmto a mnohým iným sa stretávajú ľudia s duševnými ochoreniami. Medzi ne patria aj poruchy príjmu potravy, ktoré si dnešným svetovým dňom pripomíname.
Tému, ktorá je na Slovensku ešte stále tabu, sa snažia okrem psychológov a psychiatrov riešiť aj ľudia, ktorí si podobnými problémami prešli a dnes pomáhajú ďalším - takzvaní „peer konzultanti“.
Jednou z nich je aj Boba Dúbravová. Jej príbeh sa začal v ranom detstve. Ako sama priznáva, nemala ideálny vzťah k svojmu telu. Mala pocit, že ju stále porovnávajú so sestrou.
„Ja si pamätám, že ja som vždy vnímala, že ona má krajšiu postavu, je chudšia. Ja som navyše vždy bola perfekcionistka, chcela som mať samé jednotky, vkuse pomáhať mame,“ hovorí Boba.
Tieto vysoké nároky, ktoré na seba mala, prispeli k jej neskorším problémom s prijímaním potravy. Tie sa prevalili na začiatku puberty, keď mala 13 rokov. Spúšťačom nezdravého chudnutia bolo, keď dostala mononukleózu a lekári jej predpísali prísnu diétu.
Uvedomila si, že aj ona dokáže schudnúť a mať peknú postavu. Potom to však podľa svojich slov začala preháňať a začala odkladať jedlo na neskôr. „Vždy som si potom stanovovala nejaké vlastné ciele. ,OK, tak sa najem, keď budem mať takúto váhu. Ale ešte sa mi to nepáči, tak až potom sa najem’, a stále som to ako keby odkladala, až som to tak prehrotila, že som nikdy nevedela nájsť to dno,“ spomína na neľahké obdobie svojho života.
Boba bola vždy ambicióznou študentkou, navštevovala tanečnú a chcela sa stať herečkou.
V dôsledku škodlivých stravovacích návykov a s tým súvisiacou poruchou príjmu potravy sa postupne začala meniť aj jej povaha. Predtým bola veselá a energická a zrazu sa z nej stalo utiahnuté dievča, ktoré sa vyhýba spoločnosti.
Pozitívnym impulzom pre ňu bolo, keď ju prijali na vysnívané konzervatórium. „Myslela som si, že si splním svoje herecké sny, budem mať ideálnu postavu a bude to všetko super, no potom som musela vlastne aj pre túto chorobu z konzervatória odísť, lebo som to nedokázala energeticky vykryť,“ hovorí Boba, pričom priznáva, že dodnes ľutuje, že sa musela vzdať možnosti rozvíjať svoje talenty.
Z konzervatória prestúpila na gymnázium, kde stretla svojho najlepšieho kamaráta a práve on jej pomohol postupne sa dostať z problémov. Na rozdiel od rodičov, ktorí nedokázali pochopiť, čo prežíva, on ju celý čas podporoval.
„Potom som vyhľadala terapeutku a psychiatričku. Tá cesta bola dlhá. Raz si hore, raz si dole a proste kopec sĺz,“ spomína.
Boba teraz pracuje ako peer konzultanka, čiže terapeutka s osobnou skúsenosťou. Okrem toho sa o tejto téme snaží šíriť povedomie.
„Ja robím prevencie na základných a stredných školách. Je to také veľmi interaktívne školenie. Myslím si, že deti veľmi baví a väčšinou aj odchádzajú s úsmevom na tvári,“ hovorí Boba, podľa ktorej v dnešnej dobe má čoraz viac detí psychické problémy, ktoré prichádzajú veľmi skoro. Niektoré deti majú poruchy príjmu potravy už vo veku 6 rokov, čo kedysi nebývalo.
„Preto sa tomu chceme venovať, aby sme vedeli podporiť tie rodiny. Čím menšie dieťa, tým viac je ten rodič citlivý, samozrejme, a často tápe, nevie, čo má robiť,“ priblížila Boba svoje pohnútky.
V tejto oblasti vníma množstvo problémov. Chýbajúca osveta, stigmatizácia a nepochopenie. „Ľudia o tom majú strašne skreslené predstavy, lebo mentálnu poruchu nevidno. Chcela by som, aby na seba ľudia boli menej tvrdí,“ hovorí Boba a na záver dodáva: „Ja som sa vždy riadila tým, že sa nevzdám, lebo chcem vidieť, čo sa stane, keď sa nevzdám. Vzdať sa môžem kedykoľvek.“
Pribúdajú chorí na anorexiu a bulímiu. Téme sme sa venovali v reportáži, ktorú si môžete pozrieť v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
