Stretnutie Trumpa a Putina môže zmeniť vojnu a rozhodnúť o osude Ukrajiny. Kremeľ údajne dostal výhodnú ponuku.
V stredu (6. 8.) svet obletela informácia, že budúci týždeň sa prevdepodobne uskutoční stretnutie medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Kremeľ mal vyjadriť záujem o takúto schôdzku počas rozhovorov medzi Putinom a americkým vyslancom Steveom Witkoffom, vysvetlila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na tlačovej konferencii vo Washingtone.
Zatiaľ nebolo oznámené miesto, kde by sa takéto rozhovory mohli uskutočniť, no Trump dúfa, že sa mu podarí zapojiť aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Kremeľ sa však k účasti ukrajinského prezidenta nevyjadruje – až na výnimku poradcu Kremľa Jurija Ušakova, ktorý tvrdí, že Moskva sa chce najskôr sústrediť na samit Trump – Putin, informuje Bloomberg.
Kremeľ mal podľa informácií portálu Onet dostať od Washingtonu veľmi výhodnú ponuku, na ktorej sa USA dohodli spoločne s európskymi mocnosťami.
Ponuka hovorí o prímerí na Ukrajine, nie o trvalom mieri. Rusi by de facto získali uznanie územných ziskov na Ukrajine, keďže táto otázka by sa odložila o 49 alebo 99 rokov.
Okrem územných ziskov by pre Kremeľ bolo najväčšou výhrou zrušenie väčšiny sankcií uvalených na Rusko. V dlhodobom horizonte by sa tiež hovorilo o návrate k energetickej spolupráci, teda o dovoze ruského plynu a ropy.
Ponuka však nehovorí nič o zastavení rozširovania Severoatlantickej aliancie (NATO) ani o zastavení dodávok zbraní pre Ukrajinu – čo sú dve požiadavky, na ktorých Kremeľ v minulosti trval.
Podľa expertov by Ukrajina prežila územné straty, ak by jej bolo umožnené ďalej sa rozvíjať hospodársky a vojensky.
Putin tiež neustále tvrdí, že je potrebné vyriešiť aj „hlavné príčiny“ vojny, čo Kremeľ zvyčajne označuje ako rozširovanie NATO a údajne „nacistickú vládu“ v Kyjeve – čo je označenie, ktoré Moskva používa pre legitímnu a demokratickú vládu Ukrajiny.
Tieto slová naznačujú, že Putin od svojich pôvodných cieľov – teda ovládnutia Ukrajiny prostredníctvom bábkovej vlády, ktorá by nahradila Zelenského administratívu – neupustil.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tvrdí, že stretnutie Witkoffa a Putina pomohlo Washingtonu pochopiť, aké sú ruské podmienky pre ukončenie vojny, uvádza Axios. Trump toto stretnutie označil za „veľký pokrok“.
V médiách sa tiež špekuluje, že Putin by mohol Trumpovi poskytnúť „darček“ v podobe zastavenia nočných útokov na ukrajinské mestá výmenou za neudelenie ďalších sankcií.
Otázne však je, či bude Trumpovi, ktorý túži po prímerí, stačiť „mier vo vzduchu“ – z ktorého by profitovali aj Rusi, keďže by sa vyhli ukrajinským útokom na rafinérie, sklady a vojenskú infraštruktúru.
Trump avizoval, že 8. augusta uvalí sekundárne sankcie na krajiny, ktoré obchodujú s Ruskom. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi sú pritom India a Čína.
Na Indiu už Trump uvalil dodatočné clá vo výške 25 %, čím celková sadzba dosiahla 50 %. Šéf Bieleho domu avizuje, že to nebude koniec.
„Uvidíte toho oveľa viac. Uvidíte toľko sekundárnych sankcií,“ povedal novinárom a naznačil, že ďalšou na rade môže byť Čína.
Trump si myslí, že zníženie ceny ropy môže byť kľúčom k zastaveniu vojny, pretože ruská vojnová mašinéria aj ekonomika sú prudko závislé od vyšších cien ropy.
Množia sa však obavy, že stretnutie Putina a Trumpa môže byť len ďalším spôsobom, ako Kremeľ naťahuje čas a dúfa, že amerického prezidenta presvedčí, aby Ukrajine neposielal zbrane.
Na otázku, či nejde len o ďalší Putinov fígeľ, Trump novinárom odpovedal, že to teraz nevie posúdiť, a sľúbil, že odpovie o pár týždňov.
Začala platiť obchodná dohoda medzi USA a Európskou úniou, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
