Naše telo stále vydáva drobné pachy. Idú z kože aj z dychu. Keď sa niečo deje, pach sa zmení. Práve tu môže ležať jednoduchší a skorší spôsob, ako zachytiť chorobu ešte pred prvými ťažkosťami.
Keď chemičke Perdite Barran raz kolega spomenul Škótku, ktorá vraj vie cítiť Parkinsonovu chorobu, znelo jej to ako nezmysel, píše BBC.
Tou ženou bola Joy Milne. Doma si všimla, že jej manžel Les začal roky pred diagnózou zvláštne pižmovo voňať. Neskôr ten istý pach cítila u ďalších pacientov.
Vedci to otestovali na tričkách dvanástich ľudí. Joy správne určila všetkých s Parkinsonom a označila aj človeka, ktorému chorobu potvrdili až o niekoľko mesiacov. Zodvihla tým záujem o to, čo vlastne telo prezrádza nosu.
Niektoré signály cíti aj laik. Pri hypoglykémii majú ľudia ovocný dych. Pri poškodení pečene zasa zatuchnutý či sírový. Pri chorobe obličiek môže pripomínať amoniak.
Mnoho zmien je však tak jemných, že ich zachytí skôr pes alebo prístroj. Psy sa dokážu vycvičiť na rozpoznávanie rôznych druhov rakoviny či malárie len podľa pachu.
Problémom je, že nie každý pes sa na to hodí a tréning dlho trvá. Preto sa vedci snažia schopnosť superčuchu preniesť do jednoduchých testov.
Barranin tím siahol po maze na koži. Ide o prirodzenú mastnotu, ktorá sa dá zotrieť vatovou tyčinkou. Vzorky porovnávajú a hľadajú vzorce látok, ktoré sú u ľudí s Parkinsonovou chorobou iné než u tých zdravých.
Vyprofilovali zhruba tridsiatku molekúl, ktoré sa opakovane líšia. Mnohé sú tuky a dlhé mastné kyseliny. Pri Parkinsone býva narušený ich presun do mitochondrií. Zvyšky končia aj na koži a menia pach.
Cieľ je jasný. Rýchly a neinvazívny výter, ktorý pomôže všeobecnému lekárovi vytriediť pacientov a poslať ich včas k neurológovi.
Telo tieto pachy tvorí prirodzene. Pri každom jedle a nápoji bežia v bunkách reakcie, ktoré vyrábajú energiu a zanechávajú malé prchavé molekuly. Volajú sa VOC.
Keď človek ochorie alebo sa zraní, zmení sa jeho metabolizmus a zmení sa aj pachový podpis. Preto sa tak veľa výskumov dnes pozerá na to, čo ide z kože, dychu či moču.
V roku 2025 pribudla zaujímavá novinka. Vedci zo Zhejiang University ukázali, že stopy Parkinsonej choroby sa dajú nájsť aj v ušnom maze, píše The Scientist.
V štúdii porovnali viac než 200 ľudí a našli štyri látky, ktoré boli u pacientov zreteľne silnejšie. Metóda je zatiaľ len na začiatku a odborníci upozorňujú, že treba ďalšie overenie a lepšie dorovnať vekové rozdiely medzi skupinami.
Ušný maz je však chránený pred vonkajším prostredím a môže niesť čistý signál, ktorý sa dá prečítať aj pomocou umelej inteligencie.
Joy Milne dnes pomáha Barraninmu tímu s vývojom testu. Sama už veľa vzoriek neovoniava, je to náročné a jej nos je vzácny.
Jej príbeh však ukázal, že keď si všimneme nezvyčajný pach u seba či blízkeho, môže to byť stopa. Čím skôr sa na ňu pozrieme, tým je väčšia šanca, že pomoc príde včas.
Pozrite si reportáž o svetovom dni Parkinsonovej choroby:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
