Neuveriteľný príbeh. Dvanásť rokov vo vegetatívnom stave

Jedného dňa sa zobudil a jeho príbeh šokoval všetkých.

Martin Pistorius bol 12 rokov vo vegetatívnom stave. To znamená, že sa nepohyboval ani nehovoril. Doktori rodičom povedali, že jeho mozog bol na úrovni trojmesačného dieťaťa a že sa o syna budú musieť starať do konca života.

Chlapec sa ale jedného dňa zobudil a jeho príbeh šokoval všetkých. O svojom živote vydal monografiu, ktorá sa volá Duch chlapec.

Pistorius žil v Južnej Afrike. Všetko sa to začalo nevinnou bolesťou v krku. Predčasne musel ukončiť školskú dochádzku. V ďalších mesiacoch je jeho telo stále viac oslabené. Ruky a nohy má skrútené ako pazúry. Odchádza myseľ a chlapec upadá do kómy.

Lekári mu diagnostikovali Cryptococci meningitídu a tuberkulózu mozgu. Neboli si však úplne istí, čo sa s ním deje. „ V dôsledku infekcie mozgu som skončil vo vegetatívnom stave - inými slovami nebol som schopný reagovať na čokoľvek alebo komunikovať," povedal Pistorius (39) pre MailOnline.

„Lekári povedali mojim rodičom, že pre mňa nemôžu urobiť nič viac. Môžu ma zobrať domov zomrieť, čo sa v podstate aj stalo."

Jeho rodičia, Rodney a Joan, sa ale nevzdávali. Držala ich nádej, že ich syn sa uzdraví a láskyplne sa o neho starali.

Rodney Pistorius každé ráno chlapca obliekal a brával ho na špeciálny stacionár. Večer ho kúpal, kŕmil, dal do postele, nastavil budík na dve hodiny, potom sa prebudil a išiel chlapca otočiť, aby nedostal preležaniny. Stal sa zázrak. Po niekoľkých rokoch sa zo svojho zmrazeného stavu začal Pistorius prebúdzať.

Konečne mohol aspoň vidieť a počuť všetko, čo sa okolo neho deje. Nemohol sa však ešte pohnúť ani hovoriť. Povedal, že sa cíti byť vzdialený od svojho tela, akoby bolo uzavreté v betóne a on ho nedokázal ovládať. "Bol som schopný robiť malé pohyby, ošetrovateľka si to však nevšimla."

Pamätá si na udalosť, kedy sa Nelson Mandela stal prezidentom Juhoafrickej republiky. Bolo to v roku 1994 a na šokujúcu smrť princeznej Diany v roku 1997. Bol si tiež bolestne vedomý toho, že život jeho rodiny išiel ďalej bez neho. „Mám mladšieho brata a sestru. S rodičmi jazdili na dovolenky bezo mňa, čo bolo nesmierne ťažké. Najhoršie bolo, že som mal strach, či nemali dopravnú nehodu a neumierajú," zveril sa Pistorius. „Bolo veľa chvíľ, kedy som vo vnútri plakal. Dostal som sa do bodu, kedy som sa v podstate vzdal."

Spomenul si na moment, keď mu matka povedala: „Dúfam, že zomrieš." Pistorius povedal, že sa postupne naučil chápať zúfalstvo svojej matky a odpustil jej.

Chlapec žil v pasci so svojimi myšlienkami. "Nemôžem ani vyjadriť, ako veľmi som nenávidel Barneyho," povedal Pistorius o detskom televíznom programe, ktorý mu išiel v izbe.

Ale jedného dňa, si jeho pokroky všimol terapeut a ten uznal jeho vedomie. Na jej žiadosť Pistoriusa rodičia poslali do Centra pre alternatívnu a augmentatívnu komunikáciu na univerzite v Pretórii, kde testy potvrdili, že je pri vedomí a môže reagovať na vyhlásenia. Rodičia mu kúpili počítač s komunikačným softvérom. Po rokoch terapie a intenzívneho počítačového cvičenia, bol schopný používať počítač, písať správy a prevádzkovať syntetický hlas. Naučil sa čítať aj písať. Vyštudoval aj univerzitu.

Niečo však v jeho živote chýbalo. Láska. Potom prišla Joanna, sociálna pracovníčka. Najprv si s ňou len písal maily, potom prišlo aj osobné stretnutie. A nakoniec sa s ňou v júni v roku 2009 oženil. "Hnevám sa, keď ma ľudia považujú za jeho opatrovateľku. Nie som jeho opatrovateľka. Ja som jeho žena. Jeho myseľ je neuveriteľná a učím sa od neho po celý čas, "povedala Joanna.

Pár teraz žije v Anglicku, kde Pistorius pracuje ako webový dizajnér. " Sú tri veci,na ktorých budem trvať - viera, nádej a láska - a najväčšia z nich je láska ," povedal Pistorius.