Na Slovensku dodnes chýba spinálna jednotka. Pacienti s poranením miechy preto prechádzajú zdĺhavou cestou od operácie k rehabilitácii, často sprevádzanou komplikáciami či stratou šance na návrat do bežného života. Situácia by sa mohla zlepšiť v rámci aktuálnej výstavby nemocníc.
Diskusia sa orientuje na vybudovanie týchto centier v Nových Zámkoch či v Ružomberku, pričom v Prešove by mohla vzniknúť akútna rehabilitačná jednotka. Ministerstvo zdravotníctva SR avizuje stretnutie pracovnej skupiny s cieľom nastaviť ďalší postup pri starostlivosti o spinálneho pacienta.
Spinálna jednotka je vysokošpecializované pracovisko, dôležitý medzičlánok medzi nemocničnými zariadeniami a pobytom v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Včasná rehabilitácia navyše znižuje riziko komplikácií, opakovaných hospitalizácií a sociálnych nákladov. Pacient sa môže vrátiť do práce a znižuje sa zaťaženie rodiny aj systému.
Odborníci v diskusii Vizionári sa zhodli, že ako najpravdepodobnejšie riešenie pre pilotné pracovisko sa javia Nové Zámky, kde je projekt do istej miery pripravený. Ústredná vojenská nemocnica (ÚVN) v Ružomberku deklaruje pripravenosť zapojiť sa do procesu a disponuje aj priestorom, ktorý by bolo možné pre potreby spinálnej jednotky upraviť. Ružomberok zároveň leží v regióne s najvyšším počtom úrazov. „Nebránime sa tomu, stačí prijať rozhodnutie. Dôležité je, aby štát udal nejaké noty, aby sa podľa toho postupovalo. Jedna vec je také oddelenie postaviť, druhá vec je ho prevádzkovať. To znamená, nastavenie ďalších systémov ako platby poisťovní, ďalšia starostlivosť o pacienta a podobne,“ vysvetlil Vladimír Lengvarský, námestník riaditeľa ÚVN v Ružomberku.
V Prešove zase vzniká nová moderná nemocnica, ktorá počíta s lôžkami na akútnu rehabilitáciu s moderným technickým vybavením. Aj keď nejde o plnohodnotnú spinálnu jednotku, môže byť významnou súčasťou budúcej siete, najmä v počiatočnej fáze preberania pacienta po operácii. „Stále je potrebná kooperácia, pretože sa to musí najskôr nastaviť zo strany štátu. Myslím, že je správne povedané, že v prvom kroku by to mali byť Nové Zámky, pretože spinálna jednotka je fokusovaná na nosných odborníkov,“ uviedla Ľubica Hlinková, riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana v Prešove. V spinálnej jednotke by sa totiž mali starať o pacienta 12 týždňov od úrazu, v Prešove by to bolo možné na kratší čas.
Vybudovanie jedného centra vrátane potrebného vybavenia si vyžaduje investíciu približne šesť miliónov eur. Kompletná sieť pracovísk by štát stála približne dvadsať miliónov. „Deň hospitalizácie pacienta by vyšlo na zhruba 540 eur, čo je iba 40 percent toho, čo pacient stojí, keď leží na ARO. Ročne by to stálo poisťovne 6 až 12 miliónov eur plus iné výdavky, ktoré už dnes majú pacienti v rámci štandardných ambulantných a iných vyšetrení,“ uviedol zdravotnícky analytik Martin Smatana. Upozornil aj na dlhodobý problém chýbajúcich dát o presnom počte spinálnych pacientov.
Starostlivosť o spinálnych pacientov si vyžaduje komplexnú starostlivosť. Pacienti často necítia bolesť ani príznaky zápalu, vyžadujú špeciálnu ošetrovateľskú starostlivosť, prevenciu dekubitov či psychologickú podporu. Odborníci preto navrhujú úzku spoluprácu s českými centrami, kde takáto starostlivosť funguje desaťročia. Skúsení lekári a sestry by mohli vzdelávať slovenské tímy, aby sa postupne vytvorila nová generácia špecialistov. Pre porovnanie, v Českej republike sú 4 spinálne jednotky, celkovo v Európe je ich viac ako 80.
Na MZ SR bola vytvorená pracovná skupina, ktorá má prvýkrát navrhnúť konkrétny postup budovania systému. „Prvé zasadnutie bude v januári, kde navrhneme konkrétne body, ako vytvoriť jednu pilotnú spinálnu jednotku, a zároveň získať návod, ako postupovať pri tvorení minimálne ďalších dvoch takých zariadení,“ dodala Daniela Ondrčková, riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti zo Sekcie zdravia MZ SR. V roku 2022 bol prijatý aj tzv. Štandardný postup, ktorý popisuje starostlivosť o spinálneho pacienta. Odborníci pripúšťajú, že vybudovanie funkčnej siete môže trvať roky, potrebná je podľa nich vôľa politikov aj koordinácia zdravotníckych inštitúcií.
Ivan Popelár utrpel ťažký úraz chrbtice po dopravnej nehode. Operovali ho v Bratislave, po zákroku nasledoval prevoz na Myjavu. „Bol som tam vyše mesiaca. Žiadne špeciálne cvičenia, len ošetrovanie. Neskôr ma prevážali z nemocnice do nemocnice,“ opisuje. Do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej sa dostal až po takmer pol roku. Medzitým sa rozvinuli dekubity. „Informácie sme si museli hľadať sami cez internet. Nik nám nevedel povedať, čo ďalej,“ dodal.
„My v prvom rade bojujeme o komplexný systém spinálnej starostlivosti o pacienta v Slovenskej republike, ktorý nestojí a nepadá na spinálnych jednotkách, ale ktoré sú jeho integrálnou súčasťou. Keď sa teraz pozriem na Ivana, tak viac menej by mal o pár mesiacov nastúpiť do práce. Je toho schopný? No nie je. Čiže k tomu by mali tie efektívne zdroje viesť. To robia všetky bohaté krajiny, že zainvestujú do systému zdravotnej, sociálnej starostlivosti a pomôžu tak človeku, ktorý v konečnom dôsledku sa vráti do toho systému,“ zdôraznil v závere diskusie Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
