Za drobnú krádež sa má do Trestného zákona opätovne zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť by mala teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Vyplýva to z novely Trestného zákona, ktorú vo štvrtok (11. 12.) schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Koalícia doplnila k návrhu takzvaného horalkového paragrafu tri nesúvisiace prílepky. Chce zaviesť nový trestný čin, a to popieranie mierového usporiadania po druhej svetovej vojne.
Do novej legislatívy pribudli v druhom čítaní ďalšie zmeny. Rozšíri sa napríklad skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež sa zavádza trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“.
Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
Koalícia tak reaguje na tému Benešových dekrétov, ktoré otvorilo Progresívne Slovensko.
Jeden z prílepkov pomôže podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi pri obžalobe z korupcie. Poslanci Hlasu a Smeru totiž navrhli, aby sa ako dôkaz nemohla použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý získal nejaké benefity a nevypovedal pravdivo alebo neuviedol všetky podstatné skutočnosti.
Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.
Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Novela prešla aj definitívnym hlasovaním v parlamente. Za bolo 76 poslancov, proti 60.
„Trikrát a dosť“ tak opäť platí a novela sa má zamerať na opakujúcich sa zlodejov. Zvýšený počet drobných krádeží totiž znepokojil verejnosť, ktorá na tento problém mesiace upozorňovala.
Hlasovanie v parlamente bolo emotívne, hlučné a sprevádzané pískaním a spevom. Povyk spôsobili v prvom rade prílepky vládnej koalície.
Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania.
Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.
V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023.
Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.
Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mal potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.
Ďalším prílepkom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.
Cez novelu by sa upravil aj Trestný poriadok. V ďalšom pozmeňujúcom návrhu sa písalo, že úprava inštitútu kajúcnika sa zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.
„Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení.
Bude preto nutné bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.
Viac sa o prílepkoch dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
