Keď mal Tomáš Fabiny prvýkrát nastúpiť do lietadla, takmer to vzdal. Dnes sa cestovaním živí, každý mesiac navštevuje nové destinácie a len za minulý rok precestoval desiatky krajín. Pracoval aj ako stevard, no po skúsenostiach s niektorými pasažiermi sa rozhodol ísť iným smerom a založil si cestovnú kanceláriu. V rozhovore hovorí o tom, čo ho odradilo od práce na palube lietadla a prezradil, ako kúpiť najlacnejšie letenky.
Keď si mal prvýkrát sadnúť do lietadla, takmer nenastúpil. Jednou nohou stál na schodoch, druhou na zemi. Ak by ho letuška nepostrčila do kabíny, zrejme by nikam nevycestoval. Keď sa lietadlo zdvihlo do oblakov, pochopil, že tento pocit chce zažívať čo najčastejšie.
Cestovateľ a influencer Tomáš Fabiny, známy aj pod prezývkou Travel Alvaro, má dnes vo zvyku každý mesiac navštíviť niekoľko krajín, dokonca sa cestovaním živí. Hovorí, že všetky zarobené peniaze míňa na spoznávanie sveta a neľutuje ani jedno utratené euro. V roku 2025 navštívil až 60 destinácií.
I keď sa po prvýkrát lietania bál, pracoval aj ako stevard. Začiatkom minulého roka si založil cestovnú kanceláriu, ktorá je preňho mimoriadne srdcovou záležitosťou. Porozprával nám príbeh o zrode jeho cestovky, vysvetlil, ako sa dá efektívne ušetriť na letenkách a prezradil tiež to, čo ho odradilo od práce stevarda.
Keď sa stretáme s Tomášom v sychravom bratislavskom počasí, ihneď na úvod poznamená, že mu je zima. Deň pred naším rozhovorom sa totiž vrátil zo slnečného Thajska, kde mali 32 stupňov Celzia. Na druhý deň zase odlieta na noc do Barcelony, ako on sám povedal, zohriať sa.
Tomáš je rodák zo Spišskej Novej Vsi. Po gymnáziu išiel do Anglicka študovať cestovný ruch, biznis a marketing. Chcel sa naučiť jazyk.
„Rozmýšľal som, že tam ostanem po škole žiť, ale čím som tam bol dlhšie, tým viac sa mi to začalo protiviť,“ tvrdí s tým, že Britániu má veľmi rád, no celé prostredie sa mu spájalo najmä s prácou, štúdiom a povinnosťami.
„Cez deň som chodil do školy a v noci som pracoval nočné, často 12-hodinové smeny. Potreboval som si zarobiť na život, všetko som si platil sám. Niekedy som niekoľko dní po sebe nespal, ale veľa ma to naučilo,“ dodal.
Tomáš sa po ukončení štúdia teda vrátil na Slovensko a prvých pár rokov pracoval v hoteli. Už vtedy začal cestovať.
No potom prišla pandémia a on si uvedomil, že potrebuje inú prácu. Zamestnal sa v obchodnom reťazci, presťahoval sa do Bratislavy a vtedy začal popri práci naplno cestovať. Využil každý jeden víkend, sviatok či dovolenku. Doma v podstate skoro vôbec nebol.
Aj keď sa už v tom čase dosť nacestoval, stále ho to lákalo viac a viac do lietadla. Začal pracovať ako stevard, čím si splnil dlhoročný sen. Vydržal však len pol roka.
„Sen mi zničili niektorí cestujúci. V lietadlách sa správajú naozaj veľmi zle. Myslia si, že si môžu dovoliť všetko a dokážu byť skutočne nepríjemní. Myslia si, že stevardi a letušky sú čašníci a majú ich obsluhovať. My sme tam však v prvom rade kvôli bezpečnosti,“ priznal úprimne.
„Väčšinou, keď som sa dostal do nepríjemnej situácie s pasažiermi, tak to boli Slováci,“ dodal.
Hovorí však, že vo všeobecnosti mu cestujúci nikdy neprekážali. S ľuďmi pracuje celý život a rád sa s nimi stretáva.
„Sú ľudia a ľudia. Mám aj pozitívne skúsenosti, niektorí cestujúci sa so mnou radi porozprávali,“ spomína s tým, že mu dokonca niekto občas doniesol darček. Ľudia ho totiž poznajú z jeho profilu na Instagrame, kde vytvára obsah zameraný na cestovanie. Dnes má na ňom viac ako 80-tisíc sledujúcich.
Síce pracoval na palube len pol roka, s pasažiermi si zažil toho veľa.
„Pamätám si na jednu Slovenku, ktorá cestovala z Bratislavy do Londýna. Opýtala sa ma, či by sme mohli pilota poprosiť, aby po ceste pristál v Kolíne, pretože si tam potrebuje niečo vyzdvihnúť. A myslela to naozaj vážne,“ spomína si na úsmevný zážitok.
Tomáš vysvetľuje, že sú destinácie, do ktorých palubný personál nerád lieta. A to najmä kvôli cestujúcim.
Podľa jeho slov je to najčastejšie India alebo Tel Aviv v Izraeli, do ktorého už letel.
„Sú to jedni z najhorších pasažierov, akí existujú. Prídu do lietadla nabalení instantnými polievkami, postavia sa do radu a chcú po nás, aby sme ich zaliali horúcou vodou. Potom nemáme ako cez lietadlo prechádzať,“ hovorí.
„Následne príde čas, keď sú smädní, tak si všetci začnú pýtať do nádobky ľad, aby sa im roztopil. Robia to, aby si nemuseli kupovať vodu,“ pokračuje v rozprávaní.
„No a nakoniec si idú všetci umyť ruky, tak sa opäť postavia do radu pred toaletu a zablokujú celé lietadlo. Nalejú si vodu do nádob a tou si umyjú ruky. Prečo to tak robia? Netuším,“ dodal.
Napriek tomu, že nebol každý jeho deň v práci ideálny, aj tak si to nesmierne užíval. S prácou na palube však skončil, aby sa naplno mohol venovať tomu, čo mal najradšej – cestovaniu.
Za roky spoznávania sveta si Tomáš osvojil niekoľko trikov, ako zohnať lacné letenky a ubytovanie. Čím viac ušetril, tým viac mohol cestovať, a to sa pozdávalo aj jeho kamarátom, známym či rodine. Začali preto chodiť s ním.
Postupne so sebou brával na dobrodružstvá čoraz väčšie skupinky ľudí: „Začali sa ku mne pridávať kamaráti kamarátov, známi od rodiny. A postupne to rástlo.“
Zaobstaral im letenky aj ubytovanie, vymyslel program a vysvetlil im všetko podstatné, čo potrebovali k cestovaniu vedieť. Stačilo sa len pobaliť a ísť.
Svoje zážitky a skúsenosti zdieľal na Instagrame. Časom už s ľuďmi precestoval toľko krajín, až to prirodzene viedlo k vzniku cestovnej kancelárie, čo Tomáš spočiatku nikdy neplánoval.
„Je to paradox, pretože som vlastne vždy ľudí učil cestovať bez cestovnej kancelárie, aby ušetrili. No ľudia, ktorí so mnou cestovali, ma nabádali k tomu, aby som si otvoril vlastnú cestovku,“ opisuje.
„Nešiel som do toho so zámerom zarobiť neskutočné peniaze. Od začiatku som chcel, aby to fungovalo tak, ako od začiatku – aby bolo cestovanie cenovo dostupné aj pre tých, ktorí nemajú veľa financií,“ dodáva.
„Viem, koľko ľudia na Slovensku zarábajú, nemôžu si dovoliť dať za výlet 5-tisíc eur, veď to sú aj pre mňa veľké peniaze,“ pokračuje.
A tak sa zo záľuby postupne stala práca snov. Ak sa v jeho cestovnej kancelárii prihlásite na zájazd, je možné, že pôjde s vami práve on. Časovo však nestíha pokryť všetko, preto zamestnal niekoľkých delegátov.
„Najskôr som začínal sám, no postupne pribúdali noví zákazníci, prešli k nám aj z iných cestovných kancelárií. Tak sa ďalším delegátom stal môj brat, ktorý tiež veľa cestuje,“ tvrdí.
„Ďalej som zamestnal ľudí, ktorí so mnou dlhodobo cestovali. Keď so mnou chodili ešte ako klienti, videl som, že si dokážu veľa vecí zariadiť sami, zvládajú dobre komunikovať. Tak som ich oslovil, niektorí sa ponúkli sami,“ hovorí.
Aj preto má dnes pocit, že nejde len o pracovné vzťahy, ale o niečo oveľa osobnejšie.
„Beriem to skoro ako rodinnú firmu. Celkovo ma teší, keď mám nových klientov, začnú s nami cestovať pravidelne, niekoľkokrát do roka sa stretneme na výletoch. Veľa z nich beriem ako dobrých kamarátov. Je to už ako taká malá rodinka,“ pokračuje v rozprávaní.
„Robí ma šťastným, keď na zájazdoch vidím spokojných ľudí a viem, že im môžem plniť ich cestovateľské sny a ukázať im niečo nové zo sveta,“ doplnil.
Najlacnejšie letenky sú vraj vždy v stredu o polnoci alebo v utorok na obed. „Toto hovoria rôzni cestovatelia na internete. Takto to absolútne nefunguje,“ vyvrátil Tomáš.
„Ak chcete cestovať za dobré ceny, nikdy si nevyberajte letenku. Tá si musí vybrať vás. To znamená, že musíte sledovať rôzne akcie, kedy a kam sa oplatí ísť,“ hovorí o jednom zo svojich tipov.
Keď ešte cestoval voľnočasovo počas bežného zamestnania, nikdy si nevyberal letenku podľa toho, kam chcel ísť. Išiel tam, kde to bolo aktuálne najlacnejšie – a tak ušetril, tým pádom mohol cestovať viac.
„Napríklad letenka do Barcelony má stála 15 eur,“ hovorí o svojom najbližšom výlete.
Rovnako to robí aj v prípade plánovania zájazdov v rámci cestovnej kancelárie. Nájde lacné letenky do konkrétnej destinácie, podľa toho naplánuje zvyšok cesty.
Na stránku potom uverejní ponuku na zájazd aj viac ako polroka vopred. Cena môže byť každý týždeň iná, pretože sa odvíja od ceny letenky.
V čase, keď si zájazd zakúpi záujemca, Tomáš rezervuje letenku. Zákazník už potom nič nedopláca.
„To znamená, že čím skôr sa prihlásite, tým menej zaplatíte. Ak chcete ísť na zájazd týždeň pred jeho začiatkom, veľmi pravdepodobne bude jeho cena vyššia, v závislosti od letenky,“ vysvetlil.
Tvrdí, že aj to je jeden z dôvodov, prečo sú niektoré jeho zájazdy lacnejšie než u konkurencie: „Niektoré cestovné kancelárie totiž stanovia pevnú cenu, ktorú však vopred nafúknu, pretože počítajú s tým, že ceny leteniek ešte môžu ísť hore.“
Ako on sám hovorí, rád ušetrí na letenke, ale riadi sa aj viacerými tipmi, ako neminúť zbytočne veľa peňazí priamo v destinácii: „Necestujte ako turisti. Musíte sa s tou krajinou zžiť.“
„Veľakrát sa mi stalo, že keď som potreboval niečo vybaviť, ako s turistom so mnou jednali úplne inak a vypýtali si viac peňazí. Keď som sa snažil zjednávať, hovoril som napríklad, že danú lokalitu dobre poznám, pretože som tam napríklad nejaký čas býval alebo mám v okolí známych, prístup sa zmenil,“ pokračuje v rozprávaní.
„Chcú na turistoch zarobiť, čomu na jednej strane rozumiem, ale niekedy nás naozaj vidia ako chodiace peňaženky,“ dodal.
Tomáš sa takto túla svetom už sedem rokov. Hovorí, že okrem zážitkov, priateľov a vysnívanej práce mu tento spôsob života priniesol aj nový pohľad na seba a okolie.
„Na svet sa pozerám úplne inak. Som otvorenejší, mám veľký rešpekt pred ľuďmi, ich názormi, kultúrou. Nesnažím sa ich škatuľkovať či porovnávať. A nestresujem, všetko nechávam plynúť a beriem veci tak, ako prídu,“ tvrdí.
Okrem toho sa aj inak pozerá na hodnotu peňazí: „Nepijem, nefajčím, naozaj všetko dávam len na cestovanie a vôbec to neľutujem. Nechcem si v starobe uvedomiť, že som celý život chodil len do práce a domov.“
A tak sa z Tomáša, ktorý sa kedysi bál nastúpiť do lietadla, stal človek, ktorý svoje skúsenosti z ciest pretvára na výlety a zážitky pre druhých.
Precestoval takmer celý svet. Pozrite si rozhovor s Petrom Dosedlom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
