Neďaleko hasičskej stanice ostali veľké kaluže. Mohli hasiči ohroziť životné prostredie a zdravie ľudí?
Viaceré kaluže mazľavej slizkej látky pri dome pána z Liptovského Mikuláša ho veľmi vyplašili. Blízko má aj studňu, dostal strach.
„Obávam sa, keďže je tu podzemná voda v necelých troch metroch, či to nemôže obsahovať škodlivé látky,“ povedal.
Pozemok využívajú mikulášski hasiči na cvičenia s technikou a hasiacimi prostriedkami. Pred nácvikom núdzového pristátia lietadla si testovali hustotu peny. Zvyšky penidla tam zostali takmer tri týždne, až kým poriadne nezapršalo a nenasnežilo.
„Jedným zo znakov hasiacich látok je, že musia byť aj do určitej miery stále, aby dokázali čo najúčinnejšie a efektívne hasiť,“ vysvetlila riaditeľka OR HaZZ Liptovský Mikuláš Eva Krajčiová.
Týmto nácvikom vraj hasiči neporušiť žiadne predpisy.
„Nakoľko použili takú hasiacu látku, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť zachytávania či už pri výcviku, alebo pri zásahovej činnosti,“ uviedol vedúci oddelenia odborných služieb, Prezídium HaZZ Pavol Ihnat.
„V súčasnosti používané penidlá majú 100-percentnú rozložiteľnosť, sú biologické a zvykneme ich používať aj pri lesných požiaroch,“ dodala Krajčiová.
„Je stopercentne biologicky odbúrateľný a neprestavuje riziko pre životné prostredie. Ide o vysoko kvalitný syntetický penový koncentrát bez obsahu fluórovaných látok,“ popísal riaditeľ Ústavu integrovanej bezpečnosti Slovenskej technickej univerzity (STU) Maroš Soldán.
Práve z nebezpečných večných chemikálií mal obavu pán z Liptovského Mikuláša. Donedávna sa totiž ešte používali.
„Hasičský a záchranný zbor už od roku 2021 nepoužíva také hasiace látky, ktorých súčasťou by bola kyselina perfluóroktanová ani jej soli,“ ubezpečil Ihnat.
V Mikuláši sa teda nič nestalo. Možno by však stálo za diskusiu, kde všade zostalo znečistené prostredie z čias, keď sa používali peny obsahujúce „večné“ chemikálie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
