Dostať sa v Bratislave do školy je pre mnohé ukrajinské deti ako výhra v lotérii. Triedy sú preplnené a nábor počas školského roka náročný.
Miesto v slovenskej škole je pre mnohé ukrajinské deti ako malá výhra v lotérii. Od septembra do nich musia chodiť aj ony.
Najväčší nápor je v hlavnom meste. Niektoré školy totiž narážajú na kapacitné limity. Tam sa však ich problémy nekončia.
Míša prišiel s mamou a sestrou z Charkova. V Bratislave žijú asi pol roka a školu mu hľadali od augusta.
„Na začiatku som mala obavy, pretože Miško bol doma a nemal kamarátov, aby sa rýchlejšie naučil jazyk,“ hovorí matka Yúliia.
Medzitým sa učil na diaľku v ukrajinskej škole.
„Najskôr som chodila osobne, ale hovorili mi, že nie sú voľné miesta. Písala som aj listy, ale odpoveď bola rovnaká,“ dodáva.
„Sme oslovovali všetkých a hľadali miesto a našli sme ho v decembri,“ tvrdí právnička Alona Kurotova.
„V škole sa mi veľmi páči,“ hovorí syn Yúliie, štvrták na základnej škole Mykhailo.
Na Slovensku je vyše 40-tisíc detí s udeleným štatútom odídenca, z toho asi 20-tisíc vo veku povinného vzdelávania. Do škôl však reálne chodí okolo 10-tisíc.
„Kde je ďalších desaťtisíc, to je otázka, ktorú treba ešte preskúmať,“ hovorí právnička Alona Kurotova.
Situáciu komplikuje aj to, že zo škôlok prichádzajú silné ročníky slovenských detí. Triedy nie je možné zväčšiť.
Náporu čelí napríklad zhruba polovica petržalských škôl. V Ružinove majú okolo 130 ukrajinských žiakov, no len štvrtina z nich má tam pobyt.
„Prijímanie detí počas školského roka je veľmi náročné na organizáciu výučby. S tým súvisí aj nedostatok pedagógov a ostatných pracovníkov,“ uvádza komunikačné oddelenie Ružinov.
„Ministerstvo školstva podniká kroky potrebné na to, aby tieto deti mohli byť umiestnené do škôl. Vytvorilo možnosť zriadiť adaptačné triedy a koordinuje metodickú pomoc,“ uvádza ministerstvo školstva.
Pribúdajú aj 16- až 18-roční študenti, ktorí prichádzajú bez rodičov, často cez agentúry. Jeden opatrovník zastupuje desiatky detí.
„Potrebujú ísť k lekárovi, potrebujú si vybrať peniaze v banke, potrebujú bežné veci, ktoré robia deti s rodičmi, ale nemajú ako. Základný problém je lekársky, pretože dieťa na vyšetrenie k lekárovi musí ísť v sprievode opatrovníka,“ hovorí komisár pre deti Jozef Mikloško.
Takýchto študentov je podľa odhadov okolo 1 500, no kompetentní podľa komisára hľadajú riešenia.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo