Sú miesta, kde dlhodobé merania berú aj posledné zvyšky ilúzií.
Sneh a Štedrý deň patria k sebe. Biela čistá pokrývka podčiarkuje sviatočnú náladu. Počasie nám však čoraz častejšie dávkuje nevľúdnu a fádnu decembrovú šeď.
V Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ) preklepli historické záznamy a pre našu televíziu pripravili mapu. Na nej podrobne vidno aká veľká je šanca, že sa na Štedrý deň zobudíme do bieleho rána.
„Keby sme analyzovali posledných 10 rokov, v Hurbanove napríklad iba desať percent, potom v Bratislave iba dvadsať percent,“ vysvetlil klimatológ SHMÚ Pavel Faško.
Rozdiely sú priepastné. Kým v nížinách to pripomína lotériu, so stúpajúcou nadmorskou výškou rastie aj nádej na zimnú kulisu.
„Na Štrbskom Plese 90-percentná, na Chopku až 100-percentná pravdepodobnosť,“ dodal Faško.
Najviac snehu počas 24. decembra namerali v roku 1922. V Oravskej Lesnej ho ležalo až 130 centimetrov. V novodobých dejinách zažiarili Kordíky.
Najchladnejšie – bezmála mínus 34 stupňov Celzia – bolo na severe Slovenska. Opačný extrém predviedli Piešťany, kde teplota vyletela k plus pätnásť.
„To, že je teraz počas Štedrého dňa a vôbec počas vianočných sviatkov teplejšie, tak to je hlavná príčina toho, prečo nemáme romantické zasnežené Vianoce teraz tak často, ako to bývalo v minulosti,“ spresnil klimatológ.
Podľa neho je to trend, ktorý sa len tak neotočí. Biele sviatky budú čoraz vzácnejšie. Jednu istotu však predsa len máme. Vločky sa budú vo veľkom sypať, bez ohľadu na počasie. Z piesní, z kolied a z rozprávok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
