Sneh zbiera po troškách, vláči ho dokonca aj v hrnci. V Tatrách vzdoruje slabej zime legendárny chatár z Rainerky. Turistom chce postaviť jedinečný Betlehem stoj čo stoj, aj keby ho to malo stáť posledné sily.
Horský nosič kráča tesne pred Vianocami v tričku. Predzvesť toho, čo nás čaká pri chate. „Čo nevieme ovplyvniť, s tým sa musíme zmieriť,“ uviedol chatár Rainerovej chaty Peter Petras.
Koncom novembra to pritom bola úplne iná pesnička. Odvtedy to kdesi viazne. Zima je jedným slovom rozpačitá a prírodného snehu je ako na prídel.
„Dôležité je nerozplakať sa nad tým, ale hľadať nové možnosti a robiť,“ povedal Petras.
Zaťal sa, že vrtochy počasia tatranskú tradíciu nevezmú. A je mu jedno, koľko námahy ho to bude stáť. „Toto je môj život a bez Tatier ani nemá zmysel žiť,“ poznamenal.
Ťahá mu na 80 a každý by pochopil, ak by to v tejto zime-nezime nechal tak. On však priznáva, že je v tom aj kúsok tvrdohlavosti.
Sneh nosí aj v hrncoch. Nezastaviteľný Peter Petras priam kúzli. Nevšedný náklad sa na peci delí o miesto s chatárskym čajom. „Potom sa s tým lepšie robí, lepšie sa to lepí,“ vysvetlil.
Turistov, ktorí mu chceli pomôcť, vraj už neraz stopol. „To je môj spôsob pokánia za všetky hriechy za celý rok čo urobím,“ uviedol ako dôvod.
Boľavé ruky či mozole na dlaniach chatár považuje za prirodzenú súčasť tejto tortúry.
S odretými ušami, ale biblický výjav zo snehu radosť rozdávať bude. Taký je cieľ na najbližšie dni. Betlehemy stavia takmer tri dekády. Zakaždým ho dopredu ženie aj toto krédo: „Môžem mať ráno pre čo vstať, mám kde ísť, mám čo robiť a mám sa kde vrátiť.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
