Nenájdete ani nekúpite ho hocikde. Za jeho chuťou a vôňou, a aj to len príležitostne, treba vycestovať na Liptov. Iba tam totiž dobre poznajú a vedia pripraviť hriatô.
Asi sa budete čudovať, čo dokázali naši predkovia v tomto alkoholickom nápoji spojiť.
Na Liptove pozná hriatô vari každý. Dôkazom je každoročný mikulášsky jarmok v Liptovskom Mikuláši. Tento rok ho tu ponúkalo šesť stánkov.
Z čoho sa teda to hriatô robí?
Slaninka, ďalej potrebujeme vodku, alebo riedený lieh a cukor. A postup je iný.
„V prvom rade si pripravíme škvarky krásne do zlata. V druhom hrnci sa nám už pečie karamel. Každý si to robí podľa svojej chuti, ale približne tých sto gramov cukru na pol litra vodky, alebo liehu,“ opisuje šéfkuchár v kolibe v Jánskej doline Jaroslav Perečko.
Keď máme malé škvarky z neprerastenej slaniny a karamel hotové, už to ide rýchlo.
Nevariť, iba rozpustiť. Pred alkoholom sa dávalo aj trocha rascovej vody. Ale tento pôvodný recept sa už takmer vytratil. Škvarky idú navrch, až keď je hriatô v poháriku. Ale môže sa piť i bez nich.
„Štyri päť do pohárika úplne stačí,“ dopĺňa šéfkuchár.
Hriatô sa pije horúce. Vzniklo v časoch, keď sa na Liptov vozil poľský špiritus.
„Špiritus bol veľmi silný lieh, ktorý sa bez riedenia nedal piť. No a takto si urobili väčšie množstvo chutnejšieho a menej škodlivého nápoja,“ uviedla etnologička Iveta Zuskinová.
Bol to nápoj špeciálnych príležitostí. Najmä v zime pri zakáľačkách, na Vianoce, aj počas roka pri návštevách, či zábavách.
„Naši starí rodičia to dokázali piť od rána do večera. Tým pádom, že tam máte masť, tak viacej vydržíte,“ uzatvára Perečko.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
