Snažia sa šíriť pokoj a duchovnú podporu. A to všetko v chrámoch neďaleko bojovej línie. Jeden s desivou skúsenosťou z čečenského zajatia. Druhý slúžiaci v meste rozdelenom vojnou. Práca kňazov na Ukrajine je službou aj osobnou obetou.
Na dohľad od ruských pozícií v meste Cherson na juhu Ukrajiny v krásnom drevenom kostole slúži omše otec Avgustín. Frontovú líniu doslova vidí, počuje, cíti.
Hovorí, že práve teraz vo vojne je ten čas, kedy jeho služba ľuďom naberá ten najpôvodnejší zmysel. Pomoci a podpory.
„Najmä duchovnej, či psychologickej podpory, pretože ľudia sú veľmi zlomení, nervózni, vystrašení a nepokojní. A to je hlavné, čím sa môžeme zapojiť, slúžiť ľuďom,“ myslí si.
Ľudí chodí pomenej. Boja sa prísť, boja sa byť spolu vo veľkej skupine. Drony a delá sú blízko. Avgustín to chápe. Veď sám denne tento boj zvádza sám so sebou.
„Ak ľudia vošli do chrámu a my sa modlíme, a ponad nás preletí celý roj dronov, aký strach a aké napätie to vyvoláva? Najprv v nás, lebo my sme za ľudí zodpovední,“ dodáva.
Svoje o vojne vie aj Viktor, farár v Slovjansku, v meste v Doneckej oblasti. Zajali ho Čečenci. Hovorí nám, že ho každé ráno postavili k múru s tým, že ho idu zastreliť. Nakoniec ho zo zajatia vykúpili.
„Všetko, čo som tam prežil, tam aj zostalo. V zajatí som tam slúžil ako kňaz. Robil som svoju prácu, tak sa dá povedať, ako kňaz,“ doplnil Viktor.
Slúži na malej fare, v rámci ktorej vyrástlo slovenské Humanitárne centrum.
A farár sa so všetkými, čo prídu rozpráva. A snaží sa im pomôcť, ako sa dá.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
