Teleskop Jamesa Webba otvára brány vesmíru dokorán. Najostrejšie oko ľudstva prinieslo v poslednom roku nové dych-berúce objavy.
„Jedna z tých základných otázok v ranom vesmíre je, ako vznikajú supermasívne čierne diery. Že prečo sú tam tak skoro, prečo sú tam také obrovské,“ hovorí astrofyzik, Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach Pavol Bobík.
Tvoria stred galaxií a majú hmotnosti stovky až miliárd Sĺnk. Vďaka teleskopu konečne vieme, ako vznikajú.
„Je to priamy kolaps medzihviezdného mraku, nie postupný rast malej čiernej diery na supermasívnu čiernu dieru,“ dodáva Bobík.
Pri našej najbližšej hviezde Alfa Centauri objavil teleskop exoplanétu, veľkú asi ako Saturn, ktorá je v takzvanej obývateľnej zóne.
„Je to veľká vec, lebo planéta v takejto obývateľnej zóne zatiaľ nebola pozorovaná. Nejaké stopy života by sa mohli nájsť na mesiacoch tejto planéty,“ konštatuje Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.
Stavebné kamene života našiel vôbec prvýkrát aj mimo našej galaxie.
„160-tisíc svetelných rokov vo veľkom Magelanovom oblaku, objavil pri ST6 hviezde 5 organických molekúl,“ dopĺňa Bobík.
Teleskopu však neunikli ani objavy priamo v našej slnečnej sústave.
„Našiel v atmosfére Saturna zhruba 1100 km nad hladinou také koralovité štruktúry, ktoré môžu vysvetľovať prepojenie s magnetosférou a tie mohutné polárne žiare, ktoré sú na Saturne pozorované,“ pridáva sa Svoreň.
Ako čerešničku na torte objavil aj nový mesiac planéty Urán, ktorý pravdepodobne, ako ostatné, pomenujú podľa literárnych postáv známych spisovateľov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
