Obaja vyrastali v detských domovoch a spoznali sa v zariadení pre ľudí bez domova.
Počas covidovej pandémie sa za prísnych opatrení zosobášili. Sľúbili si spoločnú cestu a chceli zmeniť svoj život. Zdá sa však, že sa to darí len jednému z nich.
Ingrid a Ján sa z Útulku svätého Jozefa vo Svidníku chceli dostať do vlastného. Zvlášť, keď do ich rodinky pribudol dnes štvorročný Janík.
V čase nášho nakrúcania bol v škôlke. Už takmer dva roky ho do nej vodí a zo škôlky vyberá otec. Hoci si tento muž dokázal aj našetriť a kúpiť menší dom, manželstvo z obdobia pandémie nevydržalo. Ingrid je naspäť bez vlastnej strechy nad hlavou.
„Na taký život bola zvyknutá a ja som chcel byť samostatný. Sám sa o seba postarať, o dieťa sa postarať, no a ona si nevedela zvyknúť na taký život. Chcel som sa osamostatniť, chcel som mať svoje bývanie, zato som kúpil ten dom,“ opisuje Ján Giňa s tým, že ide o splnený sen.
Janko sa zamestnal v Technických službách mesta Svidník. Pracuje ako smetiar, no svoju prácu by nemenil.
„Páči sa mi to. Kolegovia sú dobrí, takže som spokojný,“ dodáva.
„Janko je človek, ktorý pracuje a ktorý je dobrý človek. Ja som s ním spokojný. Pracovitý je a taký je priateľský. Pomôže ti, keď môže. Nemám s ním problém žiadny,“ opisuje kolega z Technických služieb mesta Svidník Milan Kováč.
Hoci ho rozchod mrzí, hovorí, že to bolo rozhodnutie dnes už bývalej manželky a on jej nechcel brániť. Šancu na lepší život chce využiť a dopriať ho chce aj synovi: „Tak sa stretávame, lebo ja chcem, žeby chlapec stretával sa s matkou, takže ja dakedy ju zoberiem aj na návštevu.“
Svadbu neľutuje a bojovať chce ďalej.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
