Astronómovia ho zaznamenali naposledy pred viac než sto rokmi.
Začiatok roka 2026 prinesie mimoriadne zaujímavý pohľad na oblohu. Prvý spln nového roka, ktorý nastane v noci na 3. januára, bude zároveň supersplnom.
Navyše sa takmer presne stretne s perihéliom, teda momentom, keď je Zem na svojej ročnej dráhe najbližšie k Slnku.
Zem, Mesiac a Slnko sa tak na prelome 2. a 3. januára ocitnú v nezvyčajne tesnej vzájomnej blízkosti, čo je jav, ktorý sa naposledy odohral v januári 1912 a podľa odborníkov sa už počas našich životov nezopakuje.
Superspln nastáva vtedy, keď sa fáza splnu časovo zhoduje s perigeom, teda bodom, v ktorom je Mesiac najbližšie k Zemi.
V takom prípade sa môže javiť až o 14 percent väčší a približne o 30 percent jasnejší než pri apogeu, keď je naopak najďalej.
Počas januárového supersplnu bude Mesiac vzdialený približne 362 312 kilometrov, čo je o viac než 20-tisíc kilometrov menej než jeho priemerná vzdialenosť, píše portál EarthSky.
Celkovo prinesie osem supermesiacov – tri splny a päť novov. Najbližší supermesiac roka nastane 24. decembra, keď bude Mesiac vzdialený len 356 740 kilometrov.
Najbližší nov Mesiaca pripadne na 15. júna. Zaujímavosťou je, že augustový nov 12. augusta spôsobí úplné zatmenie Slnka.
Pri výpočtoch sa vychádza z tabuliek astronóma Freda Espenaka, ktorého dátumy sú uvádzané v svetovom čase UTC.
Úvod januára nebude patriť len Mesiacu. V rovnakom období vyvrcholí aj meteorický roj Kvadrantidy. Najlepšie pozorovateľné budú v noci z 3. na 4. januára, a to pri pohľade smerom k súhvezdiu Veľkého voza.
Nad našimi hlavami lietajú milióny úlomkov tzv. kozmického odpadu. Viac sa dozviete vo videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
