Monotónna rutina, ktorá však môže každú sekundu priniesť rizikovú situáciu. Práca lanovkárov vyzerá jednoducho. Skrývajú sa však za ňou technické vedomosti, ale aj zručnosti, aby mašiny bezpečne fungovali.
Radoslav Paulíny je lanovkár na vrcholovej stanici priamo pod Chopkom. Jeho kancelária je vo výške 2000 metrov nad morom.
„Pracoval som v stredisku v bufete. Spoznal som lanovkárov, ktorí chodili k nám na obed, na čaj. Prišla možnosť, skončil som v starej robote a odvtedy robím lanovkára,“ hovorí.
Služba sa začína o 6.30 ráno. Počas siedmych hodín lyžovania sa lanovka krúti bez prestávky.
Kabína prichádza do stanice. Dvere sa otvárajú, lyžiari vystupujú a kabína opäť odchádza. Zdalo by sa, že je to rutina, lenže lanovkár v službe musí byť vždy v strehu.
„Práca lanovkára je dávať pozor pri nastupovaní a vystupovaní. Keby náhodou nejaká vec padla niekomu do koľajišťa alebo sám spadol, musím lanovku zastaviť. Lanovka je stroj, ja som tu na to, aby som tú lanovku zastavil,“ vysvetľuje.
Za celoročnú prevádzku zodpovedá šéf lanovkárov. Hovorí, že na túto prácu neexistuje škola. Chlapi sa učia od starších.
„Musia byť zodpovední, mať zdravotné previerky, ovládať prevádzkové predpisy. Je to práca pre dobrých, zdatných chlapov,“ vraví Branislav Uličný, vedúci prevádzky lanových dráh Jasná - sever.
Keď posledný lyžiar opustí zjazdovku, Rado ešte pomôže so zásobovaním reštaurácie. Potom vyčistí kabínky a z hlavného lana ich znova stiahne na nočné zagarážovanie. Denná služba sa mu končí po tme.
„Tak ako železničiari, autobusári, letci, piloti, tak aj my, lanovkári, máme túto robotu radi, milujeme ju. Ako bonus je tu krásny čerstvý vzduch, príroda okolo. Myslím, že by som ju už nikdy nemenil, táto robota je asi pre mňa dream job,“ zhodnotil.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
