Chrípka tejto sezóny má podľa lekárov mimoriadne ťažký priebeh. Pacienti opisujú extrémne horúčky, vyčerpanie, silný kašeľ a pocity, že im ide o život.
Ako vysvetľuje všeobecná lekárka Diana Baranová, chrípka je vážne systémové ochorenie, ktoré dokáže prudko zasiahnuť celý organizmus.
„Chrípka vie doslova zložiť celý organizmus. Vysoké horúčky, silná zápalová reakcia, extrémna slabosť, únava, intenzívne bolesti svalov a hlavy, búšenie srdca či dýchavičnosť môžu vyvolať reálny pocit ohrozenia života,“ vysvetľuje lekárka.
Podľa nej nejde len o subjektívne prežívanie. Aj u dovtedy zdravých a fyzicky zdatných ľudí môže chrípka viesť k vážnym komplikáciám – napríklad k zápalu pľúc, zápalu srdcového svalu alebo k celkovému vyčerpaniu organizmu.
„Slová ako takto príšerne zle som sa ešte nikdy necítil alebo je mi na zomretie počúvam aktuálne od väčšiny pacientov s potvrdenou chrípkou,“ dodáva.
Mnohých zaskočí, že končia na urgente alebo volajú záchranku aj napriek tomu, že röntgen pľúc či krvné testy neukážu vážny nález.
Podľa lekárky je to typické práve pre chrípku.
„Subjektívne ťažkosti môžu byť pri chrípke výraznejšie než objektívny nález. Pacienti majú pocit extrémnej slabosti, silnú dýchavičnosť, triašku, búšenie srdca, tlak na hrudníku, kolapsové stavy či dezorientáciu aj bez potvrdeného zápalu pľúc,“ vysvetľuje.
Pre bežného človeka je podľa nej veľmi ťažké rozlíšiť, či ide „len“ o ťažký vírusový priebeh alebo o život ohrozujúci stav.
Strach pacienta je v týchto situáciách prirodzený – a často oprávnený.
Zlomovým momentom nie je samotná diagnóza chrípky, ale zhoršovanie celkového stavu.
„Pacienti s chrípkou sa neraz ani nevládzu sťažovať alebo presne opísať ťažkosti pre extrémnu slabosť a únavu,“ upozorňuje lekárka.
Na pohotovosť alebo volať záchranku treba najmä pri: výraznej dýchavičnosti a pocite nedostatku vzduchu, pretrvávajúcich horúčkach nad 39 °C, ktoré nereagujú na lieky, kolapse alebo poruche vedomia, zhoršovaní stavu po niekoľkých dňoch namiesto zlepšovania.
U detí, seniorov, tehotných žien a chronicky chorých pacientov treba byť obozretný ešte skôr.
Podľa Baranovej to nie je výnimka. Práve naopak – mnohí pacienti to takto sami opisujú.
„Pacienti mi hovoria, že COVID-19, ktorý prekonali, bol v porovnaní s touto chrípkou len slabý odvar,“ hovorí lekárka.
Chrípkový vírus často vyvoláva prudšiu a rýchlejšiu zápalovú reakciu než COVID-19 – s náhlym nástupom, vysokými horúčkami a výrazným vyčerpaním. Svoju rolu zohráva aj oslabená imunita po predchádzajúcich infekciách a fakt, že chrípku ľudia často podceňujú a nezačnú sa liečiť včas.
Podľa lekárky je najväčším problémom snaha „fungovať“ napriek vysokým teplotám a únave.
„Ľudia podceňujú vážnosť tohto vysoko infekčného ochorenia. Častou chybou je aj nedostatočný pitný režim a nesprávne dávkovanie liekov na zníženie teploty, často bez prepočtu na telesnú hmotnosť,“ upozorňuje.
Veľkým rizikom je aj príliš skorý návrat k práci, fyzickej záťaži alebo športu. To môže viesť až k zápalu srdcového svalu. „Chrípku treba naozaj vyležať,“ zdôrazňuje lekárka.
V tejto sezóne evidujú lekári viac prípadov chrípky aj u očkovaných pacientov, najmä u ľudí s oslabenou imunitou. Napriek tomu má očkovanie stále význam.
„Vo väčšine prípadov síce nezabránilo samotnej infekcii, ale výrazne znížilo riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie a život ohrozujúcich komplikácií,“ uzatvára Baranová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
