Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou života Slovákov. Kým pri technických otázkach môže byť užitočná, v oblasti duševného zdravia môže podľa odborníkov predstavovať vážne riziko. Neuropsychológ Robert Krause upozorňuje na prípady, keď AI úzkosť nezmierňuje, ale prehlbuje – a v extrémnych situáciách môže viesť až k psychóze.
Mnohí ľudia dnes využívajú umelú inteligenciu ako rýchly zdroj informácií – pýtajú sa na počasie, program v televízii či bežné rady do života. Problém však nastáva v momente, keď sa AI stáva náhradou za odborníka alebo dokonca za blízkeho človeka.
Podľa neuropsychológa Roberta Krauseho sú mimoriadne ohrození ľudia s úzkostnými poruchami. Tí majú tendenciu klásť umelej inteligencii sugestívne otázky, najmä v súvislosti so zdravotnými symptómami. Odpovede si následne selektívne vykladajú a úzkosť sa namiesto úľavy ešte viac prehlbuje.
„Umelá inteligencia nepozná konkrétneho človeka, pracuje len s databázou informácií, ktoré môžu byť nepresné alebo vytrhnuté z kontextu,“ upozorňuje odborník.
Riziková je aj dlhodobá a osobná komunikácia s AI. Ľudia sa jej prihovárajú, ďakujú jej a postupne si vytvárajú pocit, že na druhej strane je „niekto“, komu môžu dôverovať. Podľa Krauseho ide o nevedomý proces, ktorý je podobný budovaniu medziľudských vzťahov.
Mozog pri pozitívnej spätnej väzbe uvoľňuje dopamín a ďalšie chemické látky spojené s príjemnými pocitmi. Výsledkom môže byť emocionálna väzba na niečo, čo reálne neexistuje.
„V extrémnych prípadoch ľudia uverili, že umelá inteligencia je reálna osoba, a chceli s ňou žiť alebo sa dokonca zosobášiť,“ dodáva Krause.
Hranica, kedy sa z užitočného nástroja stáva „pán“, je podľa odborníkov veľmi tenká. Ak človek prestáva samostatne premýšľať, rozhodovať sa a riešiť bežné situácie bez AI, ide už o varovný signál. V takých prípadoch je nevyhnutné vyhľadať odbornú pomoc.
Pozrite si pokračovanie reportáže, kde sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
