Zážitky, ktoré znejú ako zlý vtip. Presne také opísal cestujúci Martin s opakovanou jazdou obnoveným vlakovým spojením z bratislavskej hlavnej stanice do Viedne. Medzi jeho bizarné zážitky patrí odchod personálu, hodinové státie v mrazoch bez kúrenia či vyskakovanie cestujúcich s kuframi asi kilometer pred Marcheggom. Na situáciu zareagoval aj národný dopravca ZSSK.
Mnohí z nás si už na viac či menej pravidelné meškania vlakov akosi zvykli. Mimoriadne dlhé opakované meškanie však zažil cestujúci Martin na obnovenom spojení z hlavnej stanice v Bratislave do Viedne. A nielen to.
Ako uviedol v príspevku na sociálnej sieti, podobne ako mnoho Slovákov pravidelne alebo aspoň častejšie cestujúcich z Bratislavy do Viedne, sa potešil správe, že zrekonštruovali trasu medzi Bratislavou a Viedňou cez Marchegg s tým, že Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) avizovala rýchlejšiu a spoľahlivejšiu dopravu za ani nie hodinu v klimatizovaných vozňoch.
Martin sa počas prvých mesiacov viezol linkou niekoľkokrát. Ani jeden z jeho zážitkov však nebol úplne šťastný. A raz dokonca vlakom vôbec nedošiel do cieľa.
„Najprv to išlo dobre. Vlak odišiel len s 10-minútovým meškaním a zvládol sa dostať do Marcheggu. Trojminútová zastávka sa však akosi začala naťahovať. Po 15 minútach som už začal byť podozrievavý a zvyšok vagóna začal postupne nervóznieť tiež... Po polhodine už ľudia začali vyliezať z vlaku, pretože nikde nebolo ani stopy po personále,“ opísal cestujúci.
Keďže ani po 45 minútach nevedeli viac a zdalo sa, že nikto sa im nič nechystá prísť oznámiť, začali hľadať kompetentných priamo na zastávke. Marchegg totiž nemá stanicu.
„Nakoniec sa nám podarilo nájsť rakúsky personál. S mojou nemčinou som z jeho rozhadzovania rukami a rezignovaného krútenia hlavou vyrozumel, že zrejme slovenská posádka v Marcheggu jednoducho odišla a nechala tam vlak aj s ľuďmi. A že po hodine ho prevezme rakúsky personál a pokračujeme do Viedne,“ opísal Martin s tým, že z avizovaných 56 minút cesty sa tak stalo 130 minút.
Striedanie personálu na hraniciach síce nie je ničím výnimočným. Zvláštne však bolo to, že vlak bol taký dlhý čas bez akejkoľvek obsluhy či vysvetlenia.
Spojeniu sa však napriek nepríjemným skúsenostiam Martin rozhodol dať ešte šancu. „Môj posledný pokus však bol najvýživnejší,“ začal opis cestujúci, pričom jeho posledná jazda sa odohrala v deň, keď poriadne mrzlo a jeho čakal vo Viedni nabitý program.
„Vlak už tradične v Bratislave začal s 10-minútovým meškaním... následne sa zastavil v strede mosta cez rieku Morava, kde je hranica s Rakúskom. Samozrejme, na tej slovenskej strane. Po pár minútach prestalo ísť kúrenie a ostalo len svetlo,“ uviedol s tým, že zimu už bolo naozaj aj cítiť.
Po asi 45 minútach cestujúcim konečne oznámili, kde je problém. Na príčine mal byť pokazený vozeň: „Ale že už posielajú ďalší, ktorý nás vraj potlačí na druhú stranu mosta. Inú možnosť ani nemá, pretože most má iba jednu koľaj a náš národný dopravca tak už takmer hodinu blokuje celú medzinárodnú trať.“
Vagón asi o ďalšiu polhodinu dorazil a vlak sa pohol. No len o niekoľko metrov a znova stál, pričom stále nefungovalo kúrenie. „Prichádza sprievodca a oznamuje, že už prišli na to, ako obísť bezpečnostné systémy a dostať vlak ďalej, vraj posledný pokus. Vlak sa hýbe skoro desiatky metrov. A po nich sa opäť zastavuje... Po 15 minútach prichádza sprievodca. Teraz ide o semafor na jednokoľajovej trati, ktorý národný dopravca nevie presvedčiť, aby nás pustil do Marcheggu. A tak čakáme ďalej,“ opisuje nekonečnú cestu Martin.
Cestujúcim už pomaly začala dochádzať trpezlivosť, a tak mnohí začali z vlaku vyskakovať. Keď sa asi o ďalšiu štvrťhodinu pohol, podarilo sa ho už dostať do Marcheggu: „Dozvedáme sa však, že vlak nebude pokračovať a že máme počkať na ďalší. Ten čaká už dve hodiny v Devínskej Novej Vsi, ale nemá kam prísť, lebo všetky nástupištia v Marcheggu okupuje náš národný dopravca a spája nás len jedna koľaj. A tak čakáme v mínus šiestich stupňoch na nástupišti... rakúsky personál nám rovno povedal, aby sme radšej prestúpili na S-bahn, ktorý prichádza o 15 minút.“
Martin a ostatní cestujúci tak do Viedne vlakom zo Slovenska vôbec nedorazili: „Po triapolhodinovom dobrodružstve, po ktorom ma národný dopravca dokázal dopraviť sotva von z Bratislavy a poriadne ma pri tom vymrznúť, konečne presadám do rakúskeho S-bahn s fungujúcim kúrením a postupne sa rozmrazujem... Namiesto avizovaných 56 minút, moje viedenské dobrodružstvo trvalo viac ako 280 minút.“
Nepríjemnú skúsenosť v komentári opísala aj iná cestujúca: „Raz som chcela ísť z hlavnej stanice, prídem tam, pozriem na tabuľu a vlak odrieknutý, všetky okienka na stanici zatvorené, čiže info žiadne. Ten odrieknutý vlak bol náhrada iného, ktorý bol odrieknutý predtým... Takže rýchlo taxi na petržalskú stanicu, tam som nasadla a za 59 min som bola vo Viedni.“
Viacerí cestujúci tiež spomínajú, že pred niekoľkými rokmi takéto problémy nezažívali, práve naopak, cesta bývala takmer bez problémov. „Ešte pred COVID-om som cestoval dvakrát touto linkou... A cesta počas obidvoch návštev Viedne prebehla bez problémov zhruba za hodinu. Neviem, čo sa odvtedy stalo. Žeby modernizácia trate spôsobila ohromný krok späť v kvalite prepravy touto traťou?“ pýta sa ďalší z komentujúcich.
O vyjadrenie k problémom na linke z Bratislavy do Viedne sme požiadali aj Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK). Podľa nich ide o ojedinelý prípad v porovnaní s množstvom spojov, ktoré denne vypravia.
„Zastavenie vlaku v najcitlivejšom bode – na hranici dvoch systémov a na jednokoľajnom moste – znamenalo, že nebolo možné konať okamžite bez dodržania bezpečnostných postupov a bez koordinácie so správcami infraštruktúry na oboch stranách hranice,“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček s tým, že práve preto technická porucha spôsobila takú časovo náročnú mimoriadnu udalosť.
„V období od 11. októbra 2025 do 12. januára 2026 bolo na tejto linke vedených 3498 vlakov. Na území SR meškalo viac ako päť minút 350 vlakov, čo predstavuje desať percent spojov,“ konštatoval s tým, že práve tieto čísla poukazujú na bežnú spoľahlivosť cezhraničného spojenia.
Prípad opísaný cestujúcim z januára 2026 registrujú a hovoria o ojedinelom probléme.
„Situácie, keď sa cesta predĺži na niekoľko hodín, vznikajú len pri zriedkavých, ale závažných mimoriadnostiach – typicky v úseku hraničného viaduktu a jednokoľajnej trate medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom, kde jedna porucha dokáže zablokovať celý smer,“ dodal hovorca.
To, že vlak ostal bez obsluhy a cestujúci dlhú dobu bez informácií a prakticky bez možnosti obrátiť sa na akýkoľvek personál, však považujú za problém.
„Striedanie slovenského a rakúskeho personálu je zabezpečované v spolupráci dispečingu ZSSK a ÖBB... Vlak by nemal zostať bez obsluhy v zmysle, že by cestujúci nemali žiadnu komunikáciu. Ak mali v danej situácii pocit nedostatočnej informovanosti, považujeme to za dôležitý podnet na zlepšenie postupov,“ zareagoval Baček.
Rovnako je podľa neho vážnym problémom, ak ľudia začali mimo stanice vyskakovať z vlaku. Pohyb cestujúcich na trati predstavuje vážne bezpečnostné riziko: „Vlakový personál má za úlohu cestujúcich vyzývať, aby zostali vo vlaku, a v prípade potreby zabezpečiť ďalšie kroky v spolupráci s dispečingom a záchrannými zložkami na slovenskej alebo rakúskej strane.“
Dodáva, že situáciu, ktorá na trati vznikla, riešia a v spolupráci s rakúskymi kolegami sa snažia nastaviť podmienky tak, aby bola doprava v tomto úseku spoľahlivá nielen za bežných okolností, ale aj pri mimoriadnych situáciách.
„Cieľom je zlepšiť najmä spôsob riadenia mimoriadnych udalostí na hraničnom úseku, rýchlosť a zrozumiteľnosť informovania cestujúcich a postupy pre prípadnú alternatívnu prepravu pri dlhšom zdržaní,“ dodal hovorca.
Nová aplikácia či zvýšenie bezpečnosti. Železničiari od nového roka avizovali novinky:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
