Noviny boli plné správ o ľuďoch, ktorí podľahli mrazu. Meteorológovia považujú počasie na začiatku roku 1929 za zimu storočia alebo dokonca zimu tisícročia.
Zo všetkých kútov Československa prichádzajú správy o zamrznutých ľuďoch a zvieratách, zasnežených cestách a železniciach, doprava sa úplne zastavila. To boli dôsledky arktických mrazov, počas ktorých bol 11. februára 1929 zaznamenaný dodnes platný teplotný rekord.
Mínus 42,2 stupňa - národný rekord v mraze bol prekonaný 11. februára 1929 v Litvínoviciach na okraji Českých Budějovíc, na miestnej stanici Štátneho meteorologického ústavu.
V rámci Slovenska bola úplne najnižšia hodnota -41,0 °C nameraná na na stanici Vígľaš-Pstruša (okres Detva), kde ju zaznamenal miestny učiteľ Ján Porsch. Doteraz je to platný slovenský rekord.
„Môj otec spomínal, že v roku 1929 furmani nemohli s koňmi von, lebo im na studenom vzduchu okamžite zamŕzali nozdry. Mohli sa zadusiť. Keď vtedy ľudia vylievali na dvore vodu, tak na zem už dopadal ľad,“ cituje v staršom článku denník Pravda bývalého dlhoročného starostu Vígľaša Pavla Výboha.
V súčasnosti mrazy dosahujú maximálne mínus 30 stupňov, aj to len v extrémnych prípadoch. V zime v roku 1929 toľko namerali napríklad aj v Prahe.
Meteorológovia považujú počasie na začiatku roku 1929 za zimu storočia alebo dokonca zimu tisícročia, hoci stabilné záznamy meraní teploty vzduchu v pražskom Klementíne sú k dispozícii až od roku 1775.
Pred deväťdesiatimi siedmimi rokmi sa v Prahe v dôsledku mrazov zdvojnásobila bežná úmrtnosť. Počas najsilnejších mrazov v prvej tretine februára bolo na Olšanských cintorínoch viac ako 50 pohrebov denne, čo je približne o polovicu viac ako za normálneho počasia.
A počet obetí rástol, ľudia umierali až do konca februára. Každý, kto nekúril v peci alebo nemal uhlie či drevo, bol v ohrození života.
„V Stropniciach pri Římove zamrzol Tomáš Kubala, keď sedel pri stole vo svojom byte. Susedia ho našli tak zamrznutého, že na ňom visel ľadový cencúľ,“ informovali podľa webu stanice CNN Prima News Lidové noviny 12. februára 1929.
Aj podľa klimatológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu bola zima 1928/1929 čímsi výnimočným.
Nielen rekordnými mrazmi, ale aj svojou dĺžkou a nádielkou snehu. Veď ešte aj v marci klesali teploty pod mínus 30 stupňov, arktický vzduch k nám totiž prúdil v niekoľkých vlnách. Pritom všetko sa začalo nenápadne, december 1928 bol totiž teplotne nadpriemerný.
Už začiatkom februára 1929 sa nad väčšinou Európy rozprestierala rozsiahla a mohutná tlaková výš. Po jej okraji prúdil do strednej Európy od východu až severovýchodu mimoriadne studený a suchý arktický vzduch.
Výraznejší pokles teploty bol 10.2. po zmenšení oblačnosti a zoslabnutí vetra. Ráno bolo napr. v Hurbanove -24 °C, cez deň vystúpila teplota len na -13 °C.
Február priniesol najhoršie mrazy, ktoré pokračovali aj v marci. Tie najnižšie hodnoty však boli zaznamenané (nielen u nás) ráno 11.2.
Ľudia na Slovensku vtedy zažili viac ako 75 ľadových dní, čiže dní, keď teplota zostáva pod nulou celých 24 hodín, a vyše 90 dní so zápornými dennými teplotami.
Prvý deň januára 1929 zasiahli Československo silné mrazy, ktoré sa zmenili na storočnú a možno aj tisícročnú zimu. A vládla v republike až do marca, takže počas viac ako dvoch mesiacov skutočne sibírskych mrazov teplomer ani raz nevystúpil nad bod mrazu. Ani v noci, ani cez deň.
Z dobovej tlače sa dozvedáme, že zima roku 1929 postihla najmä vodovodné siete. Zamrzli studne a vodovodné potrubia, voda sa musela voziť. V lokomotívach zamŕzalo uhlie, mrazy tak na kolená zrazili aj železničnú dopravu. Hrozil nedostatok paliva.
Mladé Československo ešte nezáviselo natoľko od elektrickej energie, ale uviaznuté vlaky spôsobili takmer politickú krízu.
Školy a budovy sa nedali vykúriť. Vyučovanie muselo byť preto prerušené, ministerstvo školstva vyhlásilo nútené prázdniny. V národe ich pomenovali „studené“. Trvali od 18. do 28. februára a potom ich predĺžili až do 10. marca 1929.
Ako zaznamenali obecní a školskí kronikári, vo februári 1929 deťom zo Skalice a Šiavničky omrzli cestou do školy uši a prsty, preto museli zostať doma.
V celom Česku odumrelo vyše 50 percent ovocných stromov, poľnohospodárske kultúry boli ničivými mrazmi zdecimované. Pomrzli takmer všetky poľné zvieratá, z oblohy padali zamrznuté vtáky.
Dunaj na svojom slovenskom úseku trvalejšie zamrzol práve v pamätnom roku 1929, keď neďaleko Rusoviec uviazla v ľadovom pancieri loď Sázava. Prírodná hranica bola zrazu priechodná, čo využili najmä miestni pašeráci.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
