Pri chrípke mali jej deti horúčky, ktoré nešli zraziť. Ročnej dcére teplota prudko vystrelila a prišli febrilné kŕče. Pediater vysvetľuje, prečo sa to môže stať a čo majú rodičia robiť.
Vysoké horúčky pri chrípke tento rok rodičov zaskočili. Niektoré deti majú teploty okolo 40 stupňov aj niekoľko dní. U najmenších môže prudký nárast teploty spustiť febrilné kŕče.
Takú skúsenosť má aj čitateľka Barbora.
„Začalo sa to ako bežná choroba. Syn mal od rána 39, ale to máva – jeden, dva dni a je dobre. Lenže prešli tri dni a stále 39,8,“ opisuje Barbora, mama škôlkara a ročného dievčatka.
V piatok pred víkendom volali pediatrovi. Dostali inštrukcie, ako znižovať horúčku a kedy už ísť na urgent. Na obed sa však vysoké teploty pridali aj mladšej dcérke.
U oboch detí teploty vystrelili k 40 a na lieky deti reagovali len krátko – alebo vôbec.
„Volala som na 112, lebo teplota nešla dole. Prešli so mnou dávky podľa hmotnosti a dali inštrukcie na zábaly. Potom mali deti studené končatiny, takže som obklady už dávať nemohla,“ pokračuje.
K zlomovému momentu došlo večer.
„Chceli sme ich uložiť spať, manžel ešte odišiel na toaletu. Ani nie o 20 sekúnd som už naňho kričala, že dcéra má febrilné kŕče, nech rýchlo ide. Ja som volala 112, on ju chytil do náručia. Poslali nám sanitku a dali inštrukcie, čo robiť,“ opisuje napäté chvíle Barbora.
„Pre mamu to bol najhorší pohľad na svete. Malá sa na zemi triasla v kŕčoch, mala fialové rúčky, bielu tvár, zatvorené očká a z úst jej išla pena,“ hovorí.
Záchranka prišla o pár minút, medzitým začalo dievčatko reagovať. V čase príchodu záchranárov mala teplotu 41.
Barbora si rýchlo zbalila veci – povedali im, že idú do nemocnice. Záchranár pri pohľade na chlapca skonštatoval, že tiež nevyzerá dobre, a tak išli na pohotovosť aj s ním.
„Ani neviem, ako to všetko ubehlo. Zrazu bola hlboká noc a ja som sedela na JIS-ke medzi dvoma postieľkami. Bála som sa, ale bola som vďačná, že už sme tam a pomôžu im,“ opisuje.
Manžel mal tiež vysoké horúčky. Barboru to skolilo o dva dni a pri deťoch ju v nemocnici vystriedal.
„Už je to desať dní. Deti sú stále v nemocnici, ale už by čoskoro mohli ísť domov,“ vraví.
Pediater Martin Matejka hovorí, že v tejto sezóne pozorujú pri chrípke u detí vyššie teploty, ktoré trvajú dlhšie než zvyčajne.
„Iné roky trvali teploty dva-tri dni. Tento rok vidíme aj štyri-päť dní vysoké teploty. Niekedy ešte do siedmeho-ôsmeho dňa podvečer vystupujú na 38,“ vysvetľuje.
Zároveň upozorňuje, že problém nemusí byť samotná dĺžka podávania liekov proti horúčke – kľúčové je správne dávkovanie.
„Dávky treba počítať podľa váhy dieťaťa, nie podľa veku. Keď sú deti poddávkované, teplotu sa nedarí znížiť,“ hovorí.
Pri paracetamole (napríklad Paralen) pripomína opatrnosť: „Treba dávať pozor na predávkovanie. Môže dôjsť k poškodeniu pečene.“
Febrilné kŕče môžu podľa pediatra vzniknúť pri prudkom zvýšení teploty, keď sa horúčku nepodarí včas a dostatočne znížiť.
„Je to individuálne – u niekoho pri 39,5, iné dieťa zvládne aj 40. Najzraniteľnejšie sú deti medzi jedným a piatym rokom,“ vysvetľuje.
Laicky sa to dá opísať ako reakcia nervového systému na vysokú teplotu.
„Dieťa býva v tonicko-klonickom kŕči, môže mať vyvrátené oči, môže mať problém s dýchaním. Trvá to minútu, dve, tri – potom sa kŕč uvoľní,“ hovorí Matejka.
Rozlišuje aj tzv. jednoduché a komplikované febrilné kŕče. „Vo väčšine prípadov ide o jednorazový záchvat. Ak sa opakujú alebo sú komplikované, treba následne doplniť aj neurologické vyšetrenie,“ dodáva.
Pediater zdôrazňuje, že situácia vyzerá dramaticky – no rodič má urobiť najmä základné kroky bezpečnosti:
Niektorí rodičia, ktorých dieťa už febrilné kŕče prekonalo, môžu mať podľa pediatra doma diazepamové čípky, ktoré kŕč uvoľnia.
Téme sme sa venovali aj v Televíznych novinách. Reportáž nájdete vyššie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
