Pocit, že jeme nie preto, že sme hladní, ale preto, že sme v strese, smutní alebo unavení, zažil takmer každý. Emočné jedenie je čoraz častejším problémom, ktorý môže viesť k prejedaniu aj zhoršeniu vzťahu k jedlu. Ako ho rozoznať a čo s ním robiť, vysvetľuje nutričná koučka Monika Bachratá.
Kým fyzický hlad prichádza postupne, emočný hlad býva náhly a intenzívny. Človek často zatúži po konkrétnych potravinách, najmä po sladkostiach, slaných pochutinách alebo jedlách s vysokým obsahom tuku a cukru.
„Pri fyzickom hlade nám postačí prakticky akékoľvek jedlo, ktoré nás zasýti. Emočný hlad je však špecifický – túžime po konkrétnych chutiach, ktoré majú priniesť úľavu,“ vysvetľuje odborníčka.
Emočné jedenie môže spúšťať prostredie – napríklad vôňa jedla, reklama či návšteva pekárne. Rovnako silným faktorom sú však emócie: stres, smútok, napätie alebo potreba odmeny.
Mnohí ľudia si jedlom podvedome regulujú emócie a používajú ho ako zdroj komfortu. Problém nastáva vtedy, keď sa z toho stane automatický zvyk.
Jedným z najúčinnejších nástrojov je takzvané vedomé jedenie. Ide o spomalenie, vypnutie rušivých vplyvov a sústredenie sa na samotný akt jedenia.
Ak ale emočný hlad príde náhle, odborníčka odporúča zamerať pozornosť inam – napríklad pomocou fyzického cvičenia. Jednou z techník je postavenie sa na jednu nohu, čím sa myseľ presmeruje na udržanie rovnováhy a emócia sa oslabí.
„Cieľom je zachytiť emóciu ešte predtým, než nás ovládne. Keď sa naučíme s ňou pracovať, zníži sa aj potreba siahať po jedle ako po úteche,“ dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
