Kresťania si v pondelok (2. 2.) pripomínajú sviatok Obetovania Pána, známy aj ako Hromnice. Tento deň je odjakživa spojený s ľudovými múdrosťami a tradíciami. Ľudia verili, že zima, ktorá sa prehupla do druhej polovice, pomaly ustupuje a dni sa začínajú predlžovať.
V chrámoch sa v pondelok slávila udalosť zo života Ježiša, ktorá sa odohrala štyridsať dní po jeho narodení, keď ho Mária s Jozefom priniesli do chrámu.
„Dieťa obetovali Pánu Bohu, kto bol prvorodený, ten vlastne patril Bohu a bolo ho treba vykúpiť,“ vysvetlil Martin Felix, farár z farnosti Levice-Rybníky.
Hromnice spájajú magickú silu zimného a zároveň už aj jarného obdobia. V mnohých domácnostiach sa odkladajú vianočné stromčeky a betlehemy.
Súčasťou liturgických obradov je aj svätenie sviečok – symbol svetla, ochrany a nádeje.
„Hromničná svieca sprevádzala človeka v podstate od kolísky až po hrob,“ uviedol Dávid Hudec, etnograf.
Pálili ju pri rôznych príležitostiach a dodnes zapaľujú napríklad pri búrke, aby dom nezasiahol blesk.
„Zapaľovala sa pri rôznych nebezpečenstvách, chorobách, ale aj pri poslednom lúčení s človekom,“ doplnil Hudec.
Dodal, že počas Hromníc sa zakazovalo pracovať v lese, s drevom, rúbať, šiť a pracovať s rôznymi kovovými predmetmi, ako boli sekery alebo ihly: „Pretože by mohli pritiahnuť blesk, hrom.“
Na Hromnice o hodinu více – to je jedna z najznámejších pranostík spojených s týmto sviatkom. A je to tiež jasný znak, že dni sa predlžujú.
Niekde gazda obchádzal včely svätenou sviečkou, aby zaistil dostatok medu a ochránil včelstvo pred zlodejmi. Inde zas pokropili pšenicu svätenou vodou a zasunuli do nej rozsvietenú hromničku, aby obilie ochránili pred škodcami.
Na druhý deň po Hromniciach, na sviatok svätého Blažeja, v katolíckych kostoloch dávajú veriacim svätoblažejské požehnanie, aby ich chránilo pred chorobami hrdla a pred zlom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
