Niekedy zmizne bez slova a niet ho aj niekoľko dní. Potom plánuje kúpiť byt na druhom konci Slovenska alebo svojpomocne opraviť plynovú prípojku. Môže za to psychiatrická diagnóza, ktorú si často nepripúšťa. Pán Ján bol lekárom, pracoval roky ako patológ. Teraz bojuje s vážnou psychiatrickou diagnózou.
Dlhé roky bol lekárom, súdnym znalcom, špecialistom a pomáhal iným. Dnes, keď je chorý on a potrebuje pomoc, nedostáva ju tak, ako by mal.
Dôchodca má psychiatrickú diagnózu a žije so svojou manželkou, ktorá je zároveň jeho súdom určenou opatrovníčkou. Lekári tvrdia, že by mal byť v špecializovanom zariadení, no rodina naráža na smutnú slovenskú realitu.
Pán Ján je lekár na dôchodku. Desaťročia pracoval ako patológ. Jeho zdravie sa však pred rokmi podlomilo.
„V prípade, že berie lieky, je všetko v poriadku a funguje ako normálny človek... Nie je dokonca na ňom ani vidieť, že je psychiatrický pacient,“ hovorí jeho manželka Eva. No podľa nej ľudia s touto diagnózou po istom čase nadobúdajú dojem, že sú v poriadku a už nepotrebujú brať lieky.
Vtedy sa stávajú aj agresívnymi a ohrozujú seba i okolie. Vtedy je nutná okamžitá hospitalizácia.
V nemocnici si ho potom zvyčajne nechajú aj niekoľko mesiacov, aby ho znova nastavili na liečbu a aby potom mohol doma fungovať. Nedávno sa však stalo, že ho z nemocnice prepustili skôr.
„Každá prepúšťacia správa je s poznámkou - mal by byť umiestnený v zariadení. A ja o tom viem - sama by som mala uľahčenú prácu, keby som vedela, že je tam a že tú ťarchu nemusím znášať ja,“ hovorí manželka.
Pani Eva sa teda pustila do hľadania vhodného miesta pre manžela v špecializovanom zariadení. Sama má už vyše 70 a vlastné zdravotné ťažkosti. Priznáva, že niekedy sú manželove stavy už aj na ňu priveľa.
„Dala som prihlášky do všetkých špecializovaných zariadení v rámci Trnavského kraja aj mimo neho. Moja žiadosť je však na 60. mieste,“ hovorí manželka.
Diagnóza jej muža spôsobuje aj to, že na ňu zaútočí alebo z domu odíde a vráti sa o niekoľko dní. Neraz ho hľadala aj polícia.
„Potom zasa obvoláva realitné kancelárie, ide kupovať penzión, alebo zasahuje do vypínača, tri dni tam trčali drôty, lebo to nevedel spraviť. Vyhadzuje mi lieky, vyhadzuje mi riady,“ opisuje život s manželom a jeho diagnózou pani Eva.
Manželka pred rokmi požiadala súd o zbavenie svojprávnosti manžela na právne úkony aj na rozhodovanie o medicínskej starostlivosti.
Hospitalizácia mu vždy pomôže, no pani Eva dookola počúva, že jej muž mal byť už dávno v sociálnom zariadení. Ona už písala i volala všade, kam len vedela: „Všade sme len v poradovníku a čakáme.“
Možnosťou bolo umiestniť ho do súkromného zariadenia, no sumy, ktoré pýtajú, sú privysoké a z dôchodku si to pani Eva nevie dovoliť.
Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny sme adresovali otázky, ktoré zrejme súvisia aj s problémami viacerých rodín, a to, že potrebujú umiestnenie v sociálnom zariadení, no tie sú preplnené. Štátnych je málo a súkromné pýtajú také peniaze, ktoré si mnohí nemôžu dovoliť.
Z rezortu uviedli, že ich cieľom je zlepšovať tieto služby a do leta by mali pribudnúť zariadenia, ktoré budú poskytovať dennú aj pobytovú službu. Celková kapacita by mala byť okolo 3000 miest.
Na momentálnu životnú situáciu a na možné umiestnenie v sociálnom zariadení sme sa spýtali aj pána Jána. Desaťročia pôsobil v oblasti medicíny a pomáhal iným. Istý čas pracoval aj na psychiatrii.
Jeho diagnóza je však aj o tom, že si svoje ochorenie občas vôbec neuvedomuje.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
