Biochemička a psychológovia vysvetľujú, čo sa v nás odohráva, keď sme zamilovaní.
Sviatok svätého Valentína nám pravidelne pripomína, aby sme pre našu polovičku urobili romantické gesto. Lenže láska či zamilovanosť nefungujú podľa dátumov. A nemajú dokonca ani nič spoločné so srdcom.
Láska je chemický proces. Tento krásny stav dokáže celkom zatemniť myseľ, aj preto vraj čerství zaľúbenci občas podávajú horšie výkony v práci.
„Podľa mňa by sme mali namiesto srdiečok kresliť mozgy. Všetko, čo láska prináša, sa odohráva v mozgu,“ hovorí biochemička Lenka Hrobárová.
Vysvetľuje, že všetko závisí od neurotransmiterov a hormónov, ktoré sa vyplavujú.
Je dokázané, že zamilovaní ľudia majú skreslené vnímanie reality. Emocionálna časť mozgu zafarbí obsah toho, čo vnímame a čo cítime.
„Nedokážeme kontrolovať naše správanie, nedokážeme vyvodzovať dôsledky a nedokážeme úplne myslieť na fakty,“ objasňuje neuropsychológ Róbert Krause.
Na začiatku vzťahu sa u dvojice zmenia aj hormonálne hladiny. Zvýšená produkcia testosterónu u ženy spôsobuje asertívnejšie správanie a u muža menšia produkcia spôsobuje milšie a empatickejšie konanie.
Pri zamilovanosti hrá veľkú rolu aj dopamín, ktorý navodzuje eufóriu. Dopamín je neurotransmiter, ktorý je prítomný aj pri závislosti, čo znamená, že človek je v prvej fáze zamilovania závislý od toho druhého.
Vyplavuje sa aj veľa iných neurotransmiterov, ktoré zatemňujú myseľ.
„V stredoveku bola zamilovanosť vnímaná ako duševná porucha. Vtedy nie sme schopní vnímať realitu,“ hovorí psychológ Aleš Bednařík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
