Po zimnom spánku sú poriadne vyhladované a rodiny s deťmi, ktoré tam prichádzajú, už presne vedia, čo im chutí.
Vážia sotva 200 gramov a sú ešte trošku ospalé, no príjemné slnko ich už vyťahuje z nôr. Cez zimu nezabudli, že ľudia im nosia dobroty - oriešky, sušený hrášok, sója, slnečnica, kúsky jabĺk či mrkvy.
Slnečné dni ich čoraz viac osmeľujú.
„Je tu ich okolo päť až sedemtisíc a darí sa im, lebo sa tu pasie,“ hovorí zoológ zo Správy NP Muránska planina Jaroslav Brndiar.
Sú zvedavé. Maškrty si berú z ruky a stále striehnu. S malými deťmi je občas problém ich vidieť úplne zblízka.
Na Muráni im pomáhajú prežiť oslíky, ktoré spásajú trávu. Sysľom sa preto darí na pasienkoch. Kedysi im tak dobre nebolo.
„Syseľ bol kedysi veľmi bežným druhom, ale tým, že sa v krajine zmenilo hospodárenie, tak nám zo Slovenska doslova zmizol. Udržal sa len na pár lokalitách,“ vysvetlil Brndiar.
Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej syseľ v druhej polovici 19. storočia slúžil aj ako potrava napríklad pre pastierov.
„Ľudia ich zvykli vyduriť z podzemných komôrok vodou. Keď ich vyplavili, tak ich následne pochytali a opekali si ich na ražni ako núdzové jedlo,“ ozrejmila.
Pri silných lejakoch a povodniach ich už neraz ratovali. Vo vytopených norách sysle bojovali o život. Vďaka nadšencom je táto kolónia plná života a obrovským lákadlom tohto regiónu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
