Stačí zlomok sekundy a pokojná jazda sa môže skončiť nehodou. Na Záhorí vodiči čoraz častejšie narážajú na stáda danielov, ktoré pri hľadaní potravy križujú frekventované cesty. Poľovníci vravia, že zvieratám sa darí a ich populácia je čoraz väčšia.
Z pokojnej jazdy autom popod Malé Karpaty sa môže v sekunde stať nepríjemná poistná udalosť. Obyvatelia Záhoria už roky upozorňujú na nepríjemné dopravné kolízie s vysokou zverou.
Deje sa to takmer každodenne. Stáda danielov majú pri putovaní za potravou svoje koridory. Tie však vo veľkej miere križujú cesty s hustou premávkou. Vodiči o tomto nebezpečenstve vedia, no opatrnosť často nestačí. V lepších prípadoch sa zveri na ceste vyhnú alebo stihnú zabrzdiť. V tých horších si to odnesie ich auto.
Záhorie – oblasť, kde sa vodiči a obyvatelia denne stretávajú so zverou, ktorá im buď požiera trávniky pred domom, alebo vybieha na cestu. Obyvatelia si už niekedy nevedia dať rady.
Jedným z nich je aj pán Kavický, ktorý sa s divinou stretol už viackrát.
„Prvú škodovú udalosť som mal v smere na Vysokú pri Morave, kde mi vybehol daniel a narazil mi do kolesa a blatníka. Druhý stret som mal v tejto oblasti, keď mi vybehlo na cestu päť alebo šesť kusov. Asi tri mesiace som sa vyhýbal tomuto miestu. Hovorím si: OK, pôjdem po diaľnici, je to bezpečnejšie, sú tam ploty. Išiel som cez D4, tam mi vybehol znova daniel a toho som už jednoducho trafil natvrdo, lebo som sa nestihol dotknúť ani brzdového pedálu,“ opisuje svoje skúsenosti Martin Kavický.
Pánovi Kavickému sa našťastie nič nestalo, utrpel „len“ škody na autách. Jedno z nich sa úplne rozbilo. Prečo je v tejto oblasti toľko danielov, sme zisťovali od poľovníkov aj od štátnych lesov.
„Stav vysokej zveri evidujeme v posledných 10 rokoch. Je to aj preto, že evidujeme nedostatočnú koordináciu medzi užívateľmi poľovných revírov, ako aj vlastníkmi poľovných pozemkov alebo revírov,“ vysvetľuje hovorkyňa Štátnych lesov SR Laura Tettingerová.
Nemožno vraj hovoriť o premnožení, ale o vysokých stavoch. Problémom je, že máme veľmi úživnú krajinu a veľkoplošné poľnohospodárstvo, čo je pre tieto zvieratá doslova prestretý stôl.
„Populácia všetkých veľkých kopytníkov stúpa. Máme také zimy, aké máme – takmer žiadne. Nenastáva teda odliv zveri z titulu toho, že slabšie kusy uhynú. Na západnom Slovensku nie sú ani veľké predátory. Jednoducho bez poľovníckeho lovu, bez poľovníckeho tlaku nedokážeme túto situáciu zvládnuť,“ vysvetľuje viceprezident a hovorca Poľovníckej komory SR Alojz Kaššák.
„Naše odporúčanie je, aby sa nastavila lepšia koordinácia samotných užívateľov poľovných revírov, ako aj vlastníkov, a aby sa optimálnejšie nastavil plán lovu, ktorý bude vychádzať z reálnej potreby prirodzeného prostredia, ako aj z reálnych potrieb regulácie zveri,“ hovorí Tettingerová.
Poľovníci vraj za posledných 15 rokov lovia o 100-tisíc kusov raticovej zveri viac ako v minulosti. Stále to však nestačí. Stretávajú sa s problémom neprehľadnosti krajiny a zver je často pre poľovníka neviditeľná. Lov párnokopytníkov vôbec nie je taký jednoduchý, ako si možno mnohí myslia.
„U nás je zver často neviditeľná. Vojde do mladiny alebo do poľnohospodárskej kultúry a poľovník ju vo vegetačnom období loviť nemôže,“ vysvetľuje Kaššák.
Poľovníci zároveň tvrdia, že loviť zver v lese je čoraz ťažšie aj pre prítomnosť turistov. Napriek tomu plán lovu plnia.
„Je to voľne žijúca zver, ktorá sa pohybuje úplne prirodzene. Migruje za potravou, takže je úplne normálne, že ju môžeme vidieť často aj – možno tú istú – na rôznych územiach v priebehu niekoľkých týždňov,“ dodáva Tettingerová.
„Polovica ľudí nám nadáva za to, že zver lovíme, a polovica za to, že ju nelovíme, že jej je veľa,“ vysvetľuje poľovník.
Poľovníci od laikov často počúvajú otázku, prečo neeliminujú celé stádo naraz, keď je na poli pokope.
„Keby padol jeden výstrel, tak padne jeden kus a tie ostatné ujdú tak, že už ďalej neviete loviť,“ hovorí Kaššák.
Ako teda vyriešiť tento problém? Nie je to vôbec také jednoduché, ako sa zdá – vyžaduje si to čas a trpezlivosť.
„Musíme sa dohodnúť aj s poľnohospodármi. Svojou troškou do mlyna musia prispieť aj lesníci, samospráva, ale aj bežný návštevník lesa. Musí pochopiť, že poľovník tú zver naozaj musí loviť, aby sme nemali také problémy, aké máme teraz. Nehovorím, že to vyrieši len lov. Musia k tomu prispieť všetci, ale je to beh na dlhé trate,“ dodáva poľovník.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
