Choroby srdca a ciev sú dlhodobo najčastejšou príčinou úmrtí v Európe. Európska únia preto pripravila ambiciózny plán – do roku 2035 chce znížiť predčasnú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia o 25 percent. Odborníci pritom zdôrazňujú, že veľkej časti úmrtí by sa dalo predísť včasnou prevenciou, lepším manažmentom chronických chorôb a väčšou informovanosťou verejnosti.
„Predčasné úmrtia na Slovensku sú alarmujúce. Priemerná očakávaná dĺžka života sa pohybuje približne medzi 70 až 80 rokmi. V Česku je to o dva roky viac, v priemere Európskej únie dokonca o tri roky viac. Najväčší podiel na tom majú ochorenia kardiovaskulárneho systému,“ uviedol prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Milan Luknár.
Dáta Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva tento trend potvrdzujú. Choroby srdca a ciev sú na Slovensku stále najčastejšou príčinou úmrtí a výrazne prevyšujú priemer krajín V4 aj západnej Európy.
Takmer 40 percentám úmrtí je možné predísť. Jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov je vysoký krvný tlak, ktorý sa vyskytuje u väčšiny pacientov s mozgovou príhodou. „Významnú úlohu zohráva aj životný štýl. Napríklad spotreba cukru je na Slovensku výrazne vyššia než v západnej Európe, naopak, konzumujeme na osobu menej ovocia a zeleniny v porovnaní s krajinami západnej Európy,“ upozornila riaditeľka odboru zdravotných analýz Veronika Rybanská.
Choroby srdca a ciev len zriedka vznikajú samostatne. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu viacerých zdravotných problémov, ktoré sa navzájom zhoršujú. „Skúsenosti nefrológov ukazujú, že pacienti s chronicky zlyhávajúcimi obličkami majú najčastejšie zároveň diabetes 2. typu alebo artériovú hypertenziu,“ vysvetlila primárka transplantačno-nefrologického oddelenia Univerzitnej nemocnice v Martine Ivana Dedinská. Podľa nej sa pritom často podceňuje aj chronický zápal či dlhodobý stres.
Podobne to vidí aj hlavný odborník MZ SR pre diabetológiu Peter Jackuliak. Podľa neho stojí za mnohými komplikáciami práve nedostatočne kontrolovaný diabetes. „Dominantná príčina kardiovaskulárnych komplikácií a úmrtí je často na začiatku nedostatočne manažovaný diabetes. Diabetik je zároveň modelový pacient, pri ktorom sa skrínuje kardio-reno-metabolický syndróm. Významným rizikovým faktorom je aj obezita, ktorá vytvára začarovaný kruh diabetu, srdcovocievnych ochorení a zlyhávania obličiek,“ upozornil.
„Za epidémiou kardiovaskulárnych chorôb stojí najmä ich vzájomné prepojenie a reťazenie – od rizikových faktorov až po samotné úmrtie,“ dodala prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Eva Goncalvesová.
Napríklad u pacientov s diabetom, hypertenziou alebo vysokým cholesterolom sa často objavujú aj problémy s obličkami. Tieto ochorenia spolu úzko súvisia a často sa navzájom zhoršujú – jedno ochorenie môže spustiť alebo urýchliť vznik ďalšieho ochorenia. Ide o tzv. kardio-reno-metabolický syndróm, ktorý predstavuje komplexný zdravotný problém, pri ktorom sú úzko prepojené ochorenia srdca, obličiek a metabolizmu. Tento moderný medicínsky koncept poukazuje na skutočnosť, že choroby ako vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, obezita či poruchy metabolizmu tukov sa navzájom ovplyvňujú a môžu viesť k postupnému poškodeniu viacerých orgánových systémov a predčasným úmrtiam.
Odborníci z rôznych medicínskych odborov – kardiológie, nefrológie, diabetológie, internej medicíny aj všeobecného lekárstva – sa pritom zhodujú, že lekár, ktorý pacienta ako prvý vyšetrí a rozpozná prejavy kardio‑reno‑metabolického syndrómu, by mal bezodkladne začať s liečbou alebo pacienta odoslať k špecialistovi, ktorý môže liečbu iniciovať. Včasná prevencia, zdravý životný štýl a komplexná liečba sú preto kľúčové pre zníženie rizika závažných komplikácií a zlepšenie kvality života pacientov. Zároveň je dôležité, aby pacient, ktorý navštevuje ambulanciu kardiologickú, diabetologickú, internej medicíny alebo všeobecného lekárstva a patrí medzi rizikových pacientov, mal pravidelne vyšetrované aj obličky.
„Komplexný pohľad na pacienta je kľúčový, pretože rizikové faktory prichádzajú v takzvaných clusteroch – nejde o izolovanú chorobu. Problém však je, že až 60 percent populácie na Slovensku nepovažuje niektoré diagnózy za ochorenie,“ upozornila viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová.
„Nástroje na diagnostiku máme, treba ich len využívať. Dôležité je, aby pacient pochopil, aké riziká mu hrozia. Ambulancia všeobecného lekára je ideálny priestor na komunikáciu, keďže sa s pacientom stretávame pravidelne,“ uviedol prednosta Ústavu všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty UK Marek Kučera.
Odborníci sa zhodujú, že prevencia by mala začať čo najskôr, ideálne už v detstve, v školách. Zásadná je najmä podpora pohybu, zdravého životného štýlu a budovanie základného povedomia o zdraví a ochoreniach. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej by mali byť súčasťou prevencie aj širšie systémové opatrenia: „Medzi účinné opatrenia patria politiky zamerané na znižovanie príjmu soli, cukru a ultraspracovaných potravín. Dôležitú úlohu zohráva aj očkovanie proti chrípke či pneumokokovým infekciám, ktoré môže pomôcť najmä starším a chronicky chorým pacientom.“
Bez širších systémových zmien sa však situácia výrazne nezlepší. Odborníci hovoria o potrebe kvalitných dát, digitalizácie zdravotníctva a dlhodobého plánovania prevencie. „Stratégia systémových zmien v prevencii kardio-reno-metabolických ochorení stojí na štyroch pilieroch – osvete a zvyšovaní zdravotnej gramotnosti verejnosti, lepšom využívaní a zdieľaní dát, digitalizácii zdravotníctva a strategickom financovaní,“ uviedol Roman Mužik, manažér stratégie a inovácií v zdravotníctve zdravotnej poisťovne Dôvera.
Podľa odborníkov je práve kombinácia prevencie, včasnej diagnostiky, včasnej liečby založenej na dôkazoch a systémových zmien v zdravotníctve kľúčom k tomu, aby sa na Slovensku podarilo znížiť počet úmrtí na choroby srdca a ciev.
Pozrite si záznam diskusie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
