Malebná dedina s farebnými drevenými domami patrí medzi najfotografovanejšie miesta na Slovensku. Vlkolínec zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO ročne navštívia desaťtisíce turistov. Pre miestnych obyvateľov však tento úspech čoraz častejšie znamená skôr problém než výhodu.
Horská osada pri Ružomberku pôsobí ako miesto, kde sa zastavil čas. Drevené domy, tradičná architektúra a pokojná atmosféra z nej robia mimoriadne atraktívnu destináciu pre turistov aj fotografov.
Práve táto autentickosť je dôvodom, prečo bol Vlkolínec v roku 1993 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Organizácia ho opisuje ako mimoriadne zachovalú historickú osadu so 45 stavbami typickými pre tradičnú stredoeurópsku dedinu.
Realita života v obci je však podľa miestnych čoraz náročnejšia. Vlkolínec má dnes iba približne štrnásť stálych obyvateľov, zatiaľ čo ročne sem zavíta až okolo 100-tisíc návštevníkov. Upozornil na to web Time Out.
Problémom podľa miestnych nie je len samotný počet turistov, ale najmä ich správanie. Niektorí návštevníci si napríklad fotografujú interiéry domov cez okná alebo vstupujú na súkromné pozemky.
Jeden z obyvateľov pre britský denník Mirror povedal, že dedina sa premenila na „turistickú zoo“, kde sa miestni cítia skôr ako súčasť atrakcie než ako obyvatelia vlastného domova.
Vlkolínec sa tak dostáva do paradoxnej situácie. Turistov láka práve preto, že nejde o múzeum alebo skanzen bez života, ale o skutočnú dedinu, kde ľudia stále bývajú. Niektorí návštevníci sa však správajú tak, akoby tam nikto nežil.
Podľa odborníka na kultúrne dedičstvo Miloša Dudáša je práve fakt, že ide o obývané miesto, jedným z najväčších lákadiel lokality. Zároveň však prináša aj konflikty medzi turistickým ruchom a každodenným životom obyvateľov.
Kritické hlasy zaznievajú aj zo strany najstaršieho obyvateľa dediny Antona Sabuchu. Ten upozorňuje, že prísne pravidlá spojené s ochranou pamiatky často komplikujú bežný život. Podľa jeho slov je napríklad náročnejšie vykonávať aj tradičné činnosti, ako pestovanie plodín či chov hospodárskych zvierat. V rozhovore pre portál Travel Tomorrow dokonca povedal, že by možno bolo jednoduchšie, keby dedinu zo zoznamu UNESCO vyradili.
Samotná organizácia UNESCO však upozorňuje, že problém nesúvisí iba s turizmom. Čoraz viac ľudí si totiž vo Vlkolínci kupuje domy ako rekreačné chalupy, čo postupne mení charakter obce. Dedina sa tak pomaly mení na víkendovú kulisu namiesto živého spoločenstva. A práve to môže byť podľa odborníkov najväčšia hrozba pre jej budúcnosť.
Status svetového dedičstva pritom v mnohých krajinách predstavuje prestíž a účinnú ochranu kultúrnych pamiatok. Vlkolínec však ukazuje aj odvrátenú stranu úspechu. Miesto, ktoré obdivuje celý svet pre jeho tradície a autentickú atmosféru, je predovšetkým domovom ľudí. A tí musia v dedine žiť aj po tom, čo odídu poslední turisti.
Dnes sa preto čoraz častejšie ozýva otázka, ako nájsť rovnováhu medzi ochranou historického dedičstva, turizmom a bežným životom malej horskej komunity.
Zbúranie pamiatky má dohru. Pozrite si archívnu reportáž, v ktorej sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
