Infarkt či mŕtvica. Dve diagnózy, ktoré každý rok oberú o život tisíce Slovákov. A aj keď väčšine týchto prípadov sa dá predísť, odborníci upozorňujú na to že náš systém zlyháva na viacerých miestach.
Takmer 27‑tisíc pacientov s cievnou mozgovou príhodou a 17‑tisíc ľudí s infarktom. To je priemer, ktorý u nás ročne končí v nemocnici. Často aj opakovane.
„Pacientovi vieme poskytnúť akútnu starostlivosť, ale tá dlhodobá je už na tom horšie. Často rodina skončí s niekým, koho pustia z nemocnice domov a nevedia úplne presne, ako sa o neho starať. Tí pacienti už nie sú dostatočne sledovaní,“ hovorí riaditeľka IZA MZ SR Veronika Rybanská.
Problém začína ešte pred hospitalizáciou. Rizikové faktory - vysoký tlak, cholesterol či cukrovku dokáže odhaliť všeobecný lekár. Dokonca ich vie liečiť.
„Musím povedať, že nie všetci všeobecní lekári využívajú túto možnosť. Na jednej strane môže byť strach, málo skúseností, málo zručností, ale na tom všetkom pracujeme,“ uvádza prednosta Ústavu všeobecného lekárstva LF UK v Bratislave Marek Kučera.
Minister zdravotníctva tvrdí, že situáciu bude riešiť.
„Tento mesiac som práve na túto tému zvolal široké odborné rokovanie za účasti šéfov všetkých kardiologické ústavov na Slovensku a šéfov všetkých troch poisťovní, kde budeme krok za krokom adresovať aj tieto prípadné nedostatky. To znamená, na konci marca sa ma znovu opýtajte a ja vám poviem konkrétne výstupy,“ dodáva minister Kamil Šaško (Hlas).
To však nie je všetko. Keď už pacient potrebuje špecialistu, naráža na ďalší problém – dostupnosť kardiológov.
„Na kardiológa sa čaká niekedy aj pol roka a niekedy ho jednoducho nenájdete. Kardiológov je málo, sú veľmi zaťažení a ďalších pacientov neprijímajú,“ konštatuje prezident Únie pre zdravšie srdce Peter Kollárik.
Mnohí preto za vyšetrenia neraz platia desiatky eur. Minister zdravotníctva však tvrdí, že aj v tomto je riešenie už za rohom.
„Maximálne do jedného mesiaca bude predložená komplexná stratégia rozvoja ľudských zdrojov a rôznych zdravotníckych profesií, špecializácií, vrátane kardiológov. To znamená, tam budú pomenované konečne konkrétne kroky aj s konkrétnou cenou,“ dopĺňa Šaško.
Dôležité je aj to, čo robíme každý deň my sami. Odborníci apelujú, aby ľudia dbali na zdravú životosprávu – obmedzili cukor či fajčenie. Rezort chce k zvýšenej dani za sladené nápoje a zákazu jednorazových ochutených cigariet zaviesť aj aktívne vzdelávanie populácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
