Zanietený milovník bocianov z Hanušoviec na Topľou priblížil život týchto poslov jari aj pomocou vtipných historiek a viacerých zaujímavostí.
Každý rok sa vracajú na Slovensko, aby tu pobudli niekoľko mesiacov, založili rodinu, vychovali mláďatá a potom zatrúbili letu na odchod a zasa odleteli tisíce kilometrov do teplejších krajín.
V posledných rokoch sú však aj výnimky. Niektoré bociany totiž už v súčasnosti zimujú na juhu Európy. Ich zdroj potravy sa takisto zmenil. Žaby vystriedali hraboše a často využívajú aj bohaté bufety na smetiskách. Médiá nedávno obletela správa o prvom bocianovi v Dolnom Klčove a ľudia netrpezlivo čakajú na ďalšie.
Už zopár poslov jari na Slovensku máme. Obyčajne prilietajú bociany od polovice marca do začiatku apríla. Tento rok však prvý bocian priletel už koncom februára. Medzi regiónmi vládne zdravá rivalita - čí bocian sa vráti prvý.
„Som prvý, ktorý som pozoroval bociana v podstate doteraz. Teraz hovorím, že tohto roku je smutný starosta z Nižnej Olšavy. Lebo jeho bocian bol niekoľko rokov prvý po sebe, ale teraz prišiel až siedmeho, takže meškal,“ pochválil sa zoológ a prírodovedec Peter Pjenčák.
Zanietený milovník bocianov z Hanušoviec na Topľou nám ukázal hniezdo na vysokánskom komíne kotolne vo výške asi 35 metrov. Už je obsadené.
„Tento bocian už siedmy či ôsmy deň čaká na svoju partnerku. Vytrvalo ju očakáva a hrozí pomaly to, že pokiaľ nepríde včas, tak ju môže nahradiť iný bocian. Pretože to, čo sa hovorilo o bocianoch, že sú verné na celý život, to spravidla nie je pravda,“ vyvracia Pjenčák zaužívaný mýtus.
A pokračuje vtipnými historkami na tému nevery a prelietavosti bocianov.
„Sú známe prípady, že samica si zaletela do susednej dediny. Tam sa spárila s bocianom a vrátila sa na svoje hniezdo, kde zniesla vajce. Takže trošku občerstvili krv a dochádza potom aj k takým veciam, že partnerka neprichádza, pretože spravidla prvý prilieta samec. Tak on si nájde inú partnerku a o dva tri týždne samica doletí. Takže dochádza k bitke a tá, ktorá vyhrá, tak ostáva,“ uviedol prírodovedec.
V tomto období ešte stíhajú v obciach prekládku hniezd, ak je to z bezpečnostných alebo iných dôvodov potrebné. V zásade nové miesto nesmie byť príliš vzdialené od pôvodného miesta -bocian by si naň nemusel zvyknúť.
„Minulý rok sa preložilo 92 hniezd na Slovensku prevažne z elektrických stĺpov na samostatné podložky a v päťdesiatich dvoch prípadoch bociany prijali nové hniezdo,“ priblížil Pjenčák.
Blízky východ a súčasná vojna je nešťastím nielen pre ľudí, ale veľkou hrozbou aj pre sťahovavé vtáky. Bociany, ktoré nad vojnovým územím prelietajú, často ulovia ako potravu alebo pre podozrenie zo špionáže.
„Je to zhruba o nejakých tisíc kilometrov kratšia tá migračná trasa. Kým v minulosti veľmi často trávili zimu v Juhoafrickej republike, tak už sú to krajiny, ako je Keňa, Sudán a podobne. Veľmi veľa vtákov nám už ostáva v Európe. Vlani označené mláďa v okrese Partizánske. Tak toto úspešne prezimovali. Dokonca v Maďarsku,“ vysvetlil Roman Slobodník, odborný koordinátor z nezávislej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.
Bociany majú údajne hlboko uložené GPS súradnice miesta, kde sa vyliahli - tam sa vždy vracajú.
Najstarší v súčasnosti hniezdiaci bocian na Slovensku mal v minulom roku 16 rokov. Najstaršie hniezdo sa nachádza vo Vyšnom Hrušove. Je evidované od roku 1937.
„Bežní ľudia asi netušia, že bociany v posledných rokoch sa dali na takú jednoduchšiu cestu zberu potravy a začínajú sa sústreďovať na skládkach tuhého komunálneho odpadu,“ ozrejmil prírodovedec.
Bocianom vystavili občianske preukazy. Ornitológovia navštívili tisíc bocianích hniezd po celom Slovensku. Téme sme sa venovali v reportáži v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
