Veľký piatok patrí k najvýznamnejším dňom Veľkej noci a tradične sa spája s pôstom a duchovným stíšením. Na Slovensku je zároveň štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.
Veľký piatok, sviatok umučenia Pána, je už oddávna spojený s pôstom.
„Zriekame sa hlavne mäsa, môžeme sa iba raz dosýta najesť, poprípade dvakrát menším sústom. To znamená trikrát sa môžeme najesť za deň,“ vysvetľuje kaplán Peter Pánis.
V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania.
„Keď sa pozrieme na kríž, nemáme tam vidieť Krista, máme tam vidieť seba, svoje slabosti, svoje hriechy, pád,“ vraví kaplán.
Na Veľký piatok sa neslávia tradičné omše. V kostoloch sa konajú obrady utrpenia Pána a zvony mlčia. Podľa tradície „odišli do Ríma“ alebo boli symbolicky zviazané. Namiesto nich sa ozýva drevený klepáč, ktorý pripomína smútok a bolesť po Kristovej smrti.
K Veľkému piatku sa viažu aj tradičné zvyky.
„Ľudia sa obliekali do čiernych šiat, pretože smútili, vo všeobecnosti bolo zakázané pracovať v záhradách, hýbať so zemou,“ hovorí archivár Ladislav Vincze.
Dnes si pôstne recepty môžeme vychutnať aj modernejšie. Martin z Levíc pripravil pôstne jedlá z darov mora, zeme a lesa - predjedlom je malý zapečený toast s rybacou nátierkou.
„Ako polievku sme si pripravili dary lesa, tak sme spravili kyslú hríbovú polievku, vykonfitovali sme žĺtok a na to sme dali kôpor a medvedí cesnak, ktorý je typický pre toto obdobie,“ hovorí Martin Čenger, majiteľ rodinného bistra.
Z darov zeme pripravil aj pôstny dezert - cviklovo-zemiakové šúľance na sladký spôsob s tvarohom a arašidovým mascarpone, ktorý nadväzuje na tradičné chute.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
