Cítia nespravodlivosť. Lekári z pohotovostí pre dospelých chcú ordinovať kratšie - presne tak ako je to v prípade tých detských. Ministerstvo zdravotníctva aj nemocnice sa však obávajú, že by to preťažilo urgenty.
Sú to skoro dva roky, čo detské pohotovosti fungujú už len do ôsmej večer. Lekári pre dospelých sa pýtajú, prečo to nemôže platiť aj pre nich.
„Nemôže byť žiadna diskriminácia len preto, že máte inú špecializáciu. Na druhej strane, my vieme na základe štatistických údajov, že využívanie pohotovostí po ôsmej hodine je minimálne. A keď je, tak najčastejšie sú to veci, ktoré počkajú do ďalšieho dňa,“ povedala prezidentka Spoločnosti všeob. lekárov Slovenska Monika Palušková.
Tvrdia, že večerné služby sú málo využívané a systém je podľa nich dlhodobo nastavený neefektívne.
„Tu vôbec nejde o to, či ten človek je starý alebo mladý. Ide o to, že takýto systém je neudržateľný, je neefektívny a navyše nemá zmysel v tejto podobe, v akej ju máme,“ dodala Palušková.
Nemocnice však upozorňujú na opačný problém. Ak by sa pohotovosti zatvárali skôr, pacienti by podľa nich skončili na urgentoch.
„Vieme, aký charakter pacientov chodí na ambulantnú pohotovostnú službu, ktorý je diametrálne odlišný ako na urgentný príjem. Čiže, lekári na urgentnom príjme by boli viac zahltení a tí ambulantní lekári na ambulantnej pohotovostnej službe vedia veľmi pomôcť tomu urgentu, aby vedeli pretriediť, čo tam niekedy patrí a čo nie,“ tvrdí námestník liečebnopreventívnej starostlivosti Rooseveltovej nemocnice Milan Urbáni.
Podľa nich by to znamenalo viac pacientov, dlhšie čakanie a väčší tlak na urgentných lekárov. Nepozdáva sa to ani ľuďom – viacerí by nevedeli kde po ôsmej večer vyhľadať pomoc.
Ministerstvo zdravotníctva hovorí, že pri deťoch sa skrátenie opieralo o analýzu návštevnosti. Tá ukázala, že kratšie hodiny nespôsobia nápor na urgentoch.
„Pri dospelých by podobné skrátenie prevádzky APS znamenalo výrazné zvýšenie záťaže pre urgentné príjmy. Počet dospelých pacientov na urgentoch totiž rastie. V priemere ide o nárast približne o 8 pacientov denne na jeden urgentný príjem,“ ozrejmila hovorkyňa MZ SR Veronika Daničová.
Odborníci sa zhodujú aspoň v jednom – kľúčové je, aby ľudia vedeli, kedy ísť na pohotovosť a kedy už na urgent.
„Na urgentný príjem patria stavy ohrozujúce život. To je prvoradá vec. Stavy ako chrípka či angína patria na pohotovostnú službu,“ doplnil Urbáni.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
