Musí voňať ako ovocie, chutiť ako ovocie a neškriabať v hrdle. V Lehote pri Nitre „koštovali“, komu sa ako podarilo schovať úrodu do fľaše. Medzi tradičnými domácimi pálenkami nechýbala klasika, no prekvapili aj odvážne experimenty.
Je lepšia tá jeho alebo susedova? Lehotský štamprlík organizujú už šiesty rok. „Koštovať“ bolo naozaj čo. Na výber bolo takmer 270 druhov páleniek. Nielen overené klasiky ale aj netradičné chute.
„Je tu ananásovica, morušovica, trenkovica, repák, figovica, anízovica, čerešňový likér, orechový likér, griotka,“ vyratúva spoluorganizátor Lehotského štamprlíka Vojtech Pavel.
Ešte pred tým ako pálenky začali rozlievať do štamprlíkov, každú jednu posúdili odborníci a vybrali aj tie najlepšie.
„Ako spoznám dobrú pálenku? Musí pekne voňať po danom ovocí, čiže na prvý čuch, alebo ako to povedať, že to ovocie tam hneď nájdete v tej vôni. Takisto musí chutiť po tom konkrétnom. A keď ho prehltnete, tak musí to byť jemnučké,“ opisuje Lukáš Gálik za Slovenský Rád rytierov destilátov.
Vyrobiť najlepšiu domácu pálenku sa podľa profesionálnych degustátorov podarilo Erikovi Mesárošovi. Prezradil tajomstvo výroby svojej jablkovice.
„Postup je celkom jednoduchý, tradičný, čiže zachovať to, aby kvas, ktorý ide do sudu, pri kvasení nemal prístup ku vzduchu. Čiže úplne kvasnú zátku dať a nepozerať do neho, či tam kvasí, nekvasí alebo tak. Ale vyčkať si na ten správny čas, kedy už dokvasí a rovno ho zaniesť do páleníci,“ uviedol Erik Mesároš.
Že správne načasovanie a dobrý kvas je základom kvalitnej pálenky hovorí aj páleničiar. A radí tiež, aby ľudia do sudov dávali len jedno ovocie.
„Keď pomiešate slivky s jablkami a s marhuľami, tá pálenka jednoducho nemá tú kvalitu a necítite tam vlastne žiadnu chuť,“ dodáva spolumajiteľ pálenice Richard Zabák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
