Máte minútu?

Krátky dotazník nám pomôže vylepšiť web pre všetkých čitateľov. Váš názor je pre nás dôležitý.

Spustiť dotazník

Sedem mesiacov po diagnóze jej syn zomrel. Pani Alena musela opäť nájsť zmysel života

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Žltý narcis u nás už 30 rokov symbolizuje príbehy onkologických pacientov. Pozreli sme sa do ich života a zisťovali, ako sa s diagnózou vyrovnávajú.

Po informácii o vážnej diagnóze sa mnohým zrúti celý svet. Nasledujú otázky, čo ich čaká, ako sa vyrovnajú so stratou vlasov či ďalšími vedľajšími účinkami a čo robiť, ak sa onkologická liečba nevyvíja podľa očakávaní.

Pomocnú ruku ponúka sieť onkopsychológov po celom Slovensku. Navštevujú ich pacienti, príbuzní aj pozostalí.

Anne pred štyrmi rokmi diagnostikovali rakovinu prsníka. O možnosti ísť sa vyrozprávať zo svojich smútkov a obáv sa dozvedela ešte v nemocnici.

„Prišla som tam ako obeť mojej diagnózy. Vďaka tomu, že chodím do podpornej skupiny, integrujem to, čo mi dala, do sily,“ uviedla onkologická pacientka Anna Tomová.

Prečítajte si tiež:

Rôzne služby a formy podpory

„To, kedy pacienti prídu a s čím, sa líši. Sú pacienti, ktorí vyhľadajú našu pomoc hneď na začiatku cesty, iní prídu až v remisii, keď je liečba ukončená, sú zdraví a vrátia sa do života a zistia, že sa doň opäť nevedia zapojiť,“ priblížila psychologička Centra pomoci v Bratislave Lucia Budáčová.

Niekto potrebuje individuálnu terapiu, iným vyhovujú skôr terapeutické skupiny, kde môžu svoje pocity zdieľať s inými ľuďmi. Takú skupinu navštevuje aj Anna.

„Prvé stretnutie pre mňa nebolo ľahké. Predtým som sa otvorene s nikým nerozprávala. Skupina je vedená odborníkom, ktorý funguje ako pilier, aby sa to nesťahovalo do smútku, ale aby sme spoločne rástli,“ popísala Anna.

Podporné skupiny a onkopsychológovia nie sú určení len pacientom, ale aj ich príbuzným a pozostalým. Na Slovensku je ich 26. Pre pacientov sú tieto služby navyše bezplatné.

Smútok, hnev či obavy sa nedajú preskočiť ani potlačiť. Tieto pocity, ktoré onkologickí pacienti a ich príbuzní prežívajú, sú normálne a podľa psychologičky aj to je súčasťou ich cesty.

Pomáha iným

Pani Alene zomrel syn sedem mesiacov po diagnóze. Smútok dnes zvláda ľahšie aj vďaka podporným stretnutiam. Blízki jej smútok vnímali najintenzívnejšie najmä na začiatku a niekedy pre nich bolo náročné ho uniesť.

„Nedá sa s tým nič urobiť, nemôžeme to zmeniť, ale môžeme zmeniť svoje prežívanie a urobiť ho znesiteľným,“ hovorí.

Pomohlo jej aj to, že začala pomáhať iným. Dnes pracuje ako dobrovoľníčka pre viaceré organizácie, čo jej podľa vlastných slov dáva životu zmysel.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Reflex

Dôležité udalosti