Motýle v bruchu, zrýchlený pulz a svet zrazu vyzerá krajšie. Zamilovanosť mení naše správanie viac, než si uvedomujeme – a má to svoje vedecké vysvetlenie.
Zamilovanosť patrí medzi najintenzívnejšie emócie, ktoré človek zažíva. Hoci ju vnímame romanticky, z pohľadu vedy ide o komplexný chemický proces v mozgu. Podľa neuropsychológa Roberta Krauseho sa počas zamilovanosti aktivujú najmä emocionálne a pudové centrá mozgu, zatiaľ čo racionálne myslenie ustupuje do úzadia.
„Preto často nevidíme chyby partnera, ktoré sú pre okolie zjavné. Sme doslova zaslepení emóciami,“ vysvetľuje.
Typickým prejavom sú vtieravé myšlienky na partnera či potreba neustáleho kontaktu. Tento stav odborníci prirovnávajú k obsedantno-kompulzívnej poruche. „Máme potrebu písať, volať, byť v kontakte. Mozog produkuje chemické látky, ktoré tento stav posilňujú,“ hovorí Krause.
Z evolučného hľadiska však zamilovanosť nemôže trvať dlhodobo. Keby bola permanentná, ovplyvnila by fungovanie človeka v práci aj v bežnom živote. Zaujímavosťou je aj hormonálna zmena – napríklad u žien sa na začiatku zamilovanosti zvyšuje hladina testosterónu, čo môže ovplyvniť ich správanie.
Dobrou správou je, že po úvodnej fáze môže vzťah prejsť do stabilnejšej formy lásky. Tá už stojí na kombinácii emócií aj rozumu.
„Vtedy začínajú spolupracovať všetky časti mozgu. Vzťah sa prehlbuje a môže byť kvalitnejší než samotná zamilovanosť,“ vysvetľuje odborník.
Niektorí ľudia však vyhľadávajú práve intenzitu zamilovanosti a striedajú partnerov. Dôvodom je aj to, že mozog si zvykne na silné podnety a chce ich opakovane zažívať.
Skutočná láska je však podľa odborníkov o niečom inom – o vedomom rozhodnutí, budovaní vzťahu a schopnosti fungovať aj mimo „chemického opojenia“.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
